Počas leta pokračuje na hrade archeologický výskum. Medzi 12 dobrovoľníkmi, ktorí pomáhajú, sú aj študenti zo zahraničia. Práca im ide od ruky a pomoc pri prácach berú ako možnosť spoznať Slovensko i jeho históriu. Pomáhali napríklad s čistením od náletových drevín a pri výkopových prácach.
Projekt oficiálne organizuje obec Kysak v spolupráci s občianskym združením Rákociho cesta. Vďaka grantu z Nadácie U. S. Steelu vo výške tritisíc eur môžu financovať archeologický výskum aj obnovu zničenej informačnej tabule, ktorá sa nachádzala na ceste ku hradu. Financie sa ušli aj na nákup náradia pre dobrovoľníkov.
Hrad možno rozobrali
Andrej Janeček študuje archeológiu v Holandsku na univerzite v Leidene. „Najpodstatnejšia je sonda neďaleko vstupu do hradu. Bolo dôležité zistiť, ako pokračuje múr, lebo v sonde z minulého roka sa to nepodarilo. V utorok sa nám podarilo zachytiť lícovanie múra. Našli sa tam tri hroty zo šípov, polovica z ostrohy a tri malé stredoveké mince,“ prezradil Janeček.
Foto: Boris Macko
Sondu ešte prehĺbia o zhruba 30 centimetrov a splnia tak naplánovaný objem prác. Hrad je podľa neho zaujímavý tým, že stredovek neprežil. „Na začiatku 16. storočia sa uvádza ako opustený a čiastočne v ruinách. Takže všetko, čo sa tu nájde, je zo stredoveku a starších období. Zaniknuté hrady ma zaujímajú preto, lebo ide o akúsi časovú kapsulu. Ak by existoval dlhšie, prejavili by sa tam vplyvy a možné prestavby z ďalších období a bolo by ťažké sledovať staršie stavebné fázy,“ dodal mladý študent archeológie.
Podľa neho zatiaľ z výskumu nevyplýva, že by hrad zanikol násilne kvôli nejakej vojenskej akcii či obliehaniu. „Museli by sme nájsť nejakú vrstvu, ktorá by svedčila o násilnom ukončení existencie hradu. Teraz, v týchto skorých fázach, to nemôžeme povedať. Zatiaľ nie je veľa odkopaného. Predbežne sa určujú priority, čo treba robiť skôr. V ďalšej sonde prebiehajú práce na odkrytí a zakonzervovaní múra, ktorý bol viditeľný aj nad zemou,“ upresnil Janeček.
Dodal, že hrad jednoznačne poznačil zub času a ďalšia činnosť ľudí. „Opustené hrady často slúžili ako zdroj relatívne lacného a dostupného stavebného materiálu. Nielen pre bežný ľud. Niekedy aj samotná šľachta usúdila, že už hrad nepotrebuje, tak ho nechala zbúrať a kamene či tehly použila na výstavbu kaštieľa. Čím bližšie bol hrad k obci či mestu, tým viac času mali ľudia na jeho rozoberanie. Tu to bolo 500 rokov, čo je dosť,“ naznačil študent archeológie ďalší možný scenár, ktorý spečatil osud hradu.
Foto: Boris Macko
Ako príklad spomenul Považský hrad. „Tam je pod kopcom kaštieľ, ktorý postavili zo zvyškov hradu. Mohlo to tak byť aj tu, v Kysaku, ale zatiaľ sú to len domnienky,“ dodal s tým, že kameň, ktorý bol vyťažený a opracovaný na stavbu hradu, mohli použiť na stavbu inej budovy bez väčšej námahy ešte raz.
Dobrovoľníčku z Írska očarila príroda
Na hrade ako dobrovoľníčka pomáha aj írska študentka Coe Rose, ktorá je priamo z Dublinu. „Na Slovensku som prvý raz. Priznám sa, že predtým som o vašej krajine v podstate nič nevedela. Preto som si povedala, že je dobré ísť do neznáma a spoznať ju,“ povedala Rose.
Na Slovensku si spolu s ostatnými študentmi prezrela Bratislavu a Devín. Nevynechali ani Košice, kde ju v botanickej záhrade okrem rastlín očarili aj motýle. „Vaša krajina na mňa urobila dojem. Má bohatú históriu, veď aj počas výskumu sa našli rôzne artefakty. Rada sa sem vrátim, máte nádhernú prírodu a lesy,“ dodala na záver.
Iniciátorom výskumu v Kysaku bol Martin Sárossy z občianskeho združenia Rákociho cesta, ktorý už pôsobil a pôsobí na viacerých hradoch. „Ide o druhý ročník archeologického výskumu s cieľom preskúmať tie objekty hradu, ktoré boli čiastočne narušené nelegálnymi hľadačmi nálezov. Aby sme tomu predišli, rozbehli sme oficiálny výskum,“ objasnil Sárossy dôvody, ktoré viedli k začiatku prác na hrade.
Práce začali vďaka netradičnému pomocníkovi
Na hrade sa dočkali aj netradičnej pomoci. „Začali sme tam, kde si jazvec spravil noru. Zospodu vyhrabal cenné nálezy, ktoré sa ocitli na povrchu. Vďaka tomu sme hneď v prvý deň našli na jazvečej výsypke striebornú mincu a ďalší výskum potvrdil, že je to celé prehrabané,“ povedal Sárossy s úsmevom. Dodal, že historická vrstva sa síce stratila, ale nálezy sa podarilo zachrániť.
Druhým cieľom je podľa neho v tomto roku odkryť základy nadzemného muriva na hrade Kysak, ktorý patrí do kategórie úplne zaniknutých. V takých prípadoch už nad zemou nie je nič viditeľné. „Tu sme ale predsa len našli jeden múr s výškou približne 120 centimetrov. Je však staticky narušený, keďže tu rastie les. Jeden zo stromov svojimi koreňmi už tak objal to murivo, že ak by prišla víchrica a vyvrátila ho, zničil by aj zvyšok múra,“ vysvetlil Sárossy.
Čítajte viac Zlatý úlovok za 10 miliónov eur. Košický poklad mal robotníkom zmeniť život, no ostali s prázdnymi rukami
Po odkopaní bude potrebné múr stabilizovať a zakonzervovať. „Trochu zvláštne je, že hrad Kysak nie je zaradený v oficiálnom zozname kultúrnych pamiatok. Preto pripravíme návrh na jeho zaradenie do spomínaného zoznamu. Hrad Kysak si to zaslúži. Veríme, že aj vďaka prebiehajúcemu výskumu prebehne zápis hladko a hrad tak získa aj právnu ochranu,“ podotkol Sárossy s tým, že susedné hrady Sokoľ a Obišovce sú v zozname národných kultúrnych pamiatok.
Trojhradie
Načrtol aj víziu rozvoja ďalších aktivít na hrade, ktorú by bolo možné uskutočniť v najbližších rokoch. „Niekto by si povedal, čo sa tu už dá robiť, keď nad zemou nič nevidno. Plánom je prepojiť tri hrady – Obišovce, Sokoľ a Kysak – do produktu, ktorý som nazval Hornádske trojhradie. Bolo by určené pre milovníkov hradov, ktorí sa rozhodnú stráviť víkend v Košiciach. Za jeden deň by sme im vedeli ponúknuť návštevu troch hradov so sprievodcom a terénnym autom,“ načrtol Sárossy.
Čítajte viac Archeologický klenot Slovenska: V srdci východu ožíva osada lovcov mamutov a pravekých poľovníkov
Podľa neho je história spomínaných hradov zaujímavá aj napriek tomu, že ostala pod zemou. Ďalším predmetom záujmu na hrade Kysak je veža, ktorej zvyšky vidno spod zeme. „Aj z iných hradov máme skúsenosti, že je to pre verejnosť zaujímavé. Pomerne mohutná stavba sa črtá aj v čiastočne odkrytom predhradí, ktoré malo zrejme obdĺžnikový pôdorys,“ dodal Sárossy s tým, že nádeje vkladá aj do spomínanej veže.
Zatiaľ nejde o prehnané plány, keďže všetko stojí a padá na práci dobrovoľníkov. „Chcem pochváliť nielen zahraničných, ale aj miestnych. Okrem práce na hrade nám pomohli aj občerstvením,“ uzavrel Sárossy s tým, že na budúci rok plánujú pokračovať v rozbehnutých aktivitách.
