Kampaňou Za živú rieku Hron poukazujú aktivisti na cenné úseky rieky, ktorú v minulosti výrazne poznačili regulácie a prehradenia. Spôsobilo to úbytok vody v krajine a zhoršenie stavu riečnych ekosystémov. Ochranári teraz hovoria o možnostiach návratu toku do pôvodných ramien, tiež o význame zachovania vody v krajine aj iniciatíve obcí, ktoré chcú chrániť svoje riečne územia.
„Putujeme od prameňa Hrona až po sútok s Dunajom deväť dní, tristo kilometrov, aby sme upozornili na potrebu spájania sa – nielen na ochranu, ale aj obnovu tejto rieky,“ hovorí Martina Paulíková zo združenia WWF Slovensko. Pripomenula, že obnovovať treba aj ďalšie rieky na Slovensku. „Preto sa zastavujeme na rôznych miestach, kde sú už pripravené projekty – napríklad pripájania ramien, výsadby stromov či odstraňovania stupňov. Pred dokončením máme niekoľko takýchto projektov,“ povedala.
Už na jeseň začnú sadiť stromy aj v Beňadickom alúviu Hrona, ktoré je prvým chráneným riečnym územím vyhláseným obcou. „Päť kilometrov, ktoré sú chránené, budeme zlepšovať a neďaleko odtiaľto pripravujeme pripojenie riečneho ramena,“ podotkla. Teší ju, že v súvislosti s opatreniami spolupracujú so samosprávami. „Podobné pripravujeme napríklad v Žarnovici na potoku Kľak, v Žiari nad Hronom (v časti Šášovské Podhradie) a na ďalších miestach,“ konštatovala.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Združenie WWF Slovensko realizuje v spolupráci s beňadickou samosprávou a partnermi aj finančnú zbierku cez darovaciu stránku na obnovu ramena Hrona, ktoré kedysi tieklo pri miestnej časti Sihoť. Ešte v 50. rokoch minulého storočia „žilo“ a pri jeho ústí bola dokonca kompa alebo brod. Neskôr však bolo kvôli výstavbe a reguláciám rieky odrezané.
Vyhrali dôležitý boj
Paulíková pokračovala, že najväčšie problémy slovenských riek sú umelé regulácie, ktorých vplyv je často viditeľný až po dlhšom období. „Napriamená rieka rýchlo odvádza vodu z krajiny namiesto toho, aby ju sýtila. Potrebujeme ju vrátiť späť a udržať v mestách, poliach, lesoch,“ podčiarkla s tým, že obnova ramien je jednou z ciest, ako to dosiahnuť.
Objasnila, že spomínané chránené riečne územie zahŕňa takmer päť kilometrov Hrona medzi Beňadikom a Kozárovcami. Práve tam mala vyrásť malá vodná elektráreň, no zámer sa podarilo zastaviť. Keďže tento úsek je domovom vzácnych druhov rýb, obojživelníkov, vtákov a brehových porastov, pre samosprávu a miestnych išlo v tejto veci o dôležitý boj.
Čítajte aj Revúcky primátor sa po nehode a liečení vracia do verejného života. Priznal zlyhanie, popiera však, že nabúral opitý
„Vyhrali sme a následne sme sa, v spolupráci s WWF Slovensko, rozhodli zachrániť rieku cez štatút obecného chráneného územia,“ uviedol hronskobeňadický starosta Imrich Rajčok. „Toto územie je otvorené pre verejnosť – vodákov, rybárov, obyvateľov. Zároveň je tu ale zastavená výstavba a zakázané prehradenie toku,“ doplnil.
Takéto obecné územia sú jedným z dôležitých nástrojov, ktoré umožňujú zabezpečiť ochranu riečnych biotopov a zároveň ich využívať pre rozvoj rekreácie a turizmu. Podobne ako v Beňadiku by radi postupovali aj v iných dedinách, no je to trochu komplikované.
„Evidujeme záujem samospráv o ochranu rieky na strednom toku Hrona. Žiaľ, nie je to jednoduché, lebo zámery malých vodných elektrární boli pred rokmi dovedené až do povoľovacích konaní. Investori majú nájomné zmluvy na pozemky doteraz. Niektorí na päťdesiat rokov, iní na dlhšie,“ vysvetlila Paulíková.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Zdôraznila, že Hron je rieka, ktorá desaťročia dávala obživu a priestor pre život ľuďom aj prírode. „Dnes však potrebuje našu pomoc. Putovaním chceme zdôrazniť, že budúcnosť Hrona je spoločnou zodpovednosťou všetkých, lebo zdravá riečna krajina dokáže zadržiavať vodu, zmierňovať klimatické extrémy aj poskytovať priestor na šport a oddych,“ zopakovala.
Spiaci drak
K ľuďom, ktorí sa venujú ochrane riek, sa pridal aj Michal Jančok z Rudna nad Hronom, kde tiež hrozila výstavba malej vodnej elektrárne, no podarilo sa ju odvrátiť. „V obci sme to nepodporili – investor nemal záväzné stanovisko, takže profil vysunul do susednej dediny, ktorá o tom mala rozhodovať. Celý ten proces sa týmto zabrzdil,“ priblížil.
„Vlastne všetky tie elektrárne nestoja len vďaka tomu, že sa rôzne brzdili procesy povoľovania,“ poznamenal. Je rád, že v Rudne to s elektrárňou nevyšlo. „Medzitým sa stredný Hron vyhlásil za Územie Európskeho významu. To znamená, že takéto aktivity by mu už nemali hroziť,“ povedal Jančok.
Čítajte aj Historická budova v centre Banskej Štiavnice je na predaj. Miestni hovoria o škandalózne nízkej cene
„Stále je to ale taký spiaci drak, lebo veci sú pripravené tak, že kedykoľvek niekto zase spustí nejakú akciu, tie procesy môžu prebehnúť veľmi rýchlo. Videli sme, ako sa štát v tejto veci dokáže zmobilizovať. Stanoviská a pečiatky chrlili okresné úrady jedno za druhým,“ podotkol. „Najmä na spodnom Hrone, od Kozmáloviec dole, sa to postavilo behom pár rokov. Na úseku len niekoľkých kilometrov je sedem malých vodných elektrární,“ hovorí.
Podčiarkol, že rieku treba chrániť. „Aj preto teraz putujeme dole, aby sme si ju ešte užili takú, aká je. Dúfam, že taká aj zostane. Už by sme sa ale vážne mali rozprávať o tom, že tie bariéry, ktoré sú na vode nastavané, prinášajú úžitok naozaj len pár ľuďom a väčšine škodia,“ zhodnotil. Hron má podľa Jančoka obrovský potenciál.
„Všade na svete, aj v susednom Česku, by dali neviem čo za to, keby mali takú rieku. My ju máme zadarmo, od Boha, ale mnohí robia všetko pre to, aby ju zničili. Verím však, že sa to nestane. Ideme teda do toho s nádejou, že takéto splavy budú môcť existovať aj naďalej,“ uzavrel.
