Predseda BBSK Ondrej Lunter tvrdí, že výsledky počas trojmesačnej testovacej prevádzky sú až zarážajúco pozitívne. „Máme dve pilotné školy, kde sme tento projekt rozbehli. Prvá je Základná škola (ZŠ) s materskou školou v Jelšave, kde sme zaznamenali zlepšenie školskej dochádzky o jednu tretinu. Keď sme to prepočítali na počet detí, ktoré vynechali jeden školský deň, tak zhruba zo 120 žiakov to kleslo pod 80,“ konkretizoval Lunter. Druhou vzdelávacou inštitúciou bola ZŠ Sirk. „Tam počet vymeškaných hodín za školský rok klesol zo 6000 na zhruba 3000,“ porovnal predseda BBSK.
V rámci pilotnej fázy projektu Bez prekážok do školy si dopravné karty vyskúšalo asi 200 detí z Revúckeho okresu. Od aktuálneho septembra BBSK projekt rozširuje do ďalších dvoch okresov. „To znamená, že sme ho ponúkli všetkým ZŠ v okrese Revúca a rovnako všetkým školám v okresoch Rimavská Sobota a Krupina,“ konkretizoval Lunter.
Záujem pridať sa podľa jeho slov prejavilo zatiaľ 12 škôl. „Počítame, že do systému sa zapojí ďalších približne 600 detí,“ dodal predseda s tým, že cieľom vyššieho územného celku (VÚC) je do jari 2026 službou pokryť celé územie BBSK.
Namiesto hotovosti karta
Hlavnou príčinou občasného nechodenia žiakov do školy je podľa predsedu BBSK skutočnosť, že deti niekedy nemajú peniaze na to, aby si mohli kúpiť lístok na autobus. Ako vysvetlil, štát síce rodinám poskytuje príspevok na dopravu, ale rodičia tieto peniaze od školy dostávali v hotovosti. Často ich nevedeli rozpočítať na celý mesiac, alebo nemali dostatočné digitálne zručnosti, aby deťom kúpili predplatné lístky či dobili kredit – a žiaci preto vymeškávali vyučovanie.
„Preplácanie fungovalo tak, že dieťa muselo najprv počas mesiaca absolvovať školskú dochádzku a na základe toho dostali rodičia hotovosť. Problémom bolo, že neraz už v polovici mesiaca tieto peniaze minuli na rôzne iné životné potreby. My sme to otočili a po dohode so školou a rodičmi dávame deťom mesačný cestovný lístok, na základe ktorého má istotu, že do školy dôjde,“ vysvetlil Lunter.
Náklady sa potom zo strany štátu spätne preplácajú, pričom financie už smerujú priamo na karty. „To znamená, že rodiča ‚obchádzame‘, samozrejme, s jeho súhlasom. Vďaka tomu idú peniaze presne na ten účel, na ktorý majú ísť,“ podčiarkol predseda BBSK.
Krajská spoločnosť Organizátor IDS BBSK, ktorá za projektom stojí, pripravila technické riešenie v podobe mobilného zákazníckeho centra. „Prišli sme priamo do školy, deťom vytvorili zákaznícke účty a rozdali dopravné karty. Cestovanie z domu do školy a späť sa tak pre ne stalo dostupné jedným ‚pípnutím‘,“ ozrejmila Petra Pelachová, podpredsedníčka predstavenstva spoločnosti.
Dobré výsledky
Podľa riaditeľky jelšavskej ZŠ Andrey Houškovej sa v škole zhoršila dochádzka hlavne v postpandemickom období. „Výrazne nám vtedy narástol počet vymeškaných hodín. Tento projekt nám pomohol k zlepšeniu. Máme tiež menej neprospievajúcich žiakov,“ podotkla.
Podobnú skúsenosť má i riaditeľ ZŠ Sirk Ľubomír Jambrich. „Dochádzka sa zhoršovala. Prispeli k tomu i zákony – rodič mohol ospravedlniť takmer všetko. Aspoň u našich dochádzajúcich detí sa to však zlepšilo, počet neospravedlnených hodín nám klesol o 40 percent,“ spresnil riaditeľ.
Do obidvoch škôl dochádzajú deti zo vzdialenosti najviac 10 až 12 kilometrov. Cestovné tak nepresiahne jedno euro, ale pre niektoré domácnosti aj to môže znamenať záťaž. „Ak majú v rodine päť detí, ktoré majú povinnú školskú dochádzku, tak je to hneď päť eur denne. Ak si to prepočítate na celý mesiac, vyjde to sto eur,“ načrtla Houšková.
Dopad zavedenia kariet na školskú dochádzku žiakov pozitívne hodnotí aj primátor Jelšavy Milan Kolesár. „Priznávam, že v priebehu niekoľkých mesiacov som tak výrazné zlepšenie ani nečakal. Je veľmi dôležité, aby deti zo sociálne slabšieho prostredia chodili pravidelne do školy a nestali sa rukojemníkmi situácie, keď na cestovné jednoducho nezostanú peniaze,“ uzavrel.