Časti múrov preskúmali aj košickí pamiatkari. „Ide skutočne o fragmenty múrov citadely. Dalo sa čakať, že budú odkryté, keďže citadela sa kedysi rozprestierala v týchto miestach,“ informovala Marcela Ďurišová z Krajského pamiatkového úradu Košice. Ďalší osud nájdených častí múra je v rukách developera.
Zvyšky minulosti pri obchodoch
Košičania aj návštevníci mesta si môžu časti citadely už roky pozrieť aj v nákupnom centre Aupark a jeho tesnej blízkosti. Archeologický výskum na mieste niekdajšieho parkoviska na Námestí osloboditeľov začal už v roku 2008, ešte pred výstavbou obchodného centra. Na prvý bastión citadely (bastión je vystupujúca časť mestských alebo hradných múrov budovaná na kontrolu a obranu pevnostných priekop, pozn. red.) narazili archeológovia v roku 2010.
Keďže išlo o výnimočný nález, pamiatkari rozhodli o tom, že sa musí zachovať jeho podstata aj umiestnenie. Podľa nich išlo v celoslovenskom meradle o jedinečný nález. Archeológovia počas výskumu zachytili líca a časť boku bastiónu, ktorý mal názov Leopold podľa cisára Leopolda I.
Len pre zaujímavosť, v roku 2021 sa Východoslovenské múzeum a prevádzkovateľ obchodného centra dohodli na tom, že časť pozostatkov premiestnia do areálu múzea. Zaujímavosťou je aj to, že niektoré časti citadely sú v podzemí, kde je podzemné parkovisko Auparku.
Fajky ako dôkaz osídlenia
Citadelu dal vybudovať cisár Leopold I. Stavba začala v roku 1671 po zbúraní domov na južnom predmestí. Mala päťuholníkový pôdorys. O päť rokov neskôr, hoci ešte nebola dokončená, už bola obranyschopná. Archeologické nálezy pozostávali z množstva keramických fajok, čo svedčí o tom, že v citadele už bola stála posádka. Fajčenie či šnupanie tabaku z Ameriky bolo v 17. storočí módnou novinkou.
Foto: Boris Macko
Pevnosť bola pomerne veľká, každá strana päťuholníka mala dĺžku 203 metrov. Z každého rohu päťuholníka vyrastal bastión s lícom dlhým zhruba 90 metrov. Jednotlivé bastióny mali svoje názvy. Claudia, Cintorínsky, Mlynský, Montecuccoli a spomínaný Leopold.
Hrúbka hlineno-murovaného valu obvodovej hradby bola 24,5 metra. Otázkou je, čo viedlo cisára k myšlienke postaviť hneď vedľa Košíc, na ich južnom predmestí citadelu. Podľa historikov boli hlavným dôvodom fakt, že v Uhorsku vypuklo postupne niekoľko protihabsburských povstaní. Vodca jedného z nich, Imrich Thökoly má v podstate na svedomí aj zánik košickej citadely.
Citadela padla kvôli nedôslednosti
Na čele povstalcov – kurucov bol od roku 1678. Ako uvádzajú Martina Orosová a Henrieta Žažová v knihe Košická citadela, prvotným cieľom povstalcov sa stalo získanie Košíc ako základne pre boje na území dnešného Slovenska. Treba dodať, že v tom čase už bolo dôležité získať citadelu.
„Thökolyho spolužiak, z Prešova, protestantský zeman Andrej Szirmay, ktorý pracoval počas stavby citadely tri roky v Košiciach, zistil, že jej zraniteľným miestom je najmä západná strana. Vo funkcii kuruckého dôstojníka potom využil svoje poznatky pri obsadení citadely.
Paradoxne sa to podarilo napriek tomu, že Thökolyho vojsko nemalo výzbroj ani veľké skúsenosti na dobíjanie bastiónových opevnení. No ako sa píše v knihe Košická citadela, v prípade Košíc zvolil eskaládu, čiže prelezenie opevnenia rebríkmi. Bol to nápad spomínaného Szirmaya, ktorému Thökoly na dobitie citadely vyčlenil zhruba tisícku hajdúchov a 150 jazdcov.
Dobytie citadely sa podarilo v noci 20. júla 1682. „Szirmay si pre útok vybral miesto pri západnej strane citadely, kde stavitelia zanedbali krytú cestu s palisádou a nevyhĺbili poriadne priekopu. Brodenie s rebríkmi cez vodnú priekopu teda nebolo takou prekážkou, aká bola pri účinnej obrane pevnosti potrebná. Útočníci došli šťastlivo až k okraju priekopy, keď si ich všimli stráže na citadele, ktoré hneď spustili krik,“ uvádza sa ďalej v knihe.
Kuruckí strelci ale stráže zneškodnili a pešiakom sa podarilo oprieť rebríky o múry. Medzitým druhá časť kurucov začala zo severnej strany citadely s fingovaným útokom, pričom boli schválne hluční. Pešiakom na západnej strane sa vďaka tomu podarilo preniknúť do vnútra pevnosti. Nemeckým žoldnierom, ktorí tvorili posádku pevnosti, trvalo nejaký čas, kým sa zmohli na odpor.
Čítajte viac Košický kraj kupuje bufet pri pamätníku Dargov. Chce tam oddychovú zónu aj kaviareň 
Čítajte viac Obyvateľom Košíc došla trpezlivosť. Chcú bezpečnosť a poriadok, vytvárajú občianske hliadky
Po masakri búranie
No bolo už neskoro. Kuruckí pešiaci sa dostali k bráne, pustili dnu jazdcov a začalo sa krviprelievanie. Podľa údajov v knihe o citadele približne 90 zajatcov zadržali a zamkli v jednom z domov. Zvyšných vojakov a dôstojníkov postihol krutý osud – sťali ich. V pevnosti bolo 200 mušketierov, okrem nich aj ženy a deti. Kuruci tak získali kontrolu nad citadelou a ako bonus aj množstvo zbraní a koní.
Kuruci otočili delá citadely na Košice a vyzvali mešťanov, aby sa vzdali. Tí odmietli a vzájomné prestrelky a boje medzi citadelou a mestom trvali od 12. do 15. augusta 1682. No ku Košiciam sa už blížili ďalší povstalci a predovšetkým najsilnejšie turecké vojsko aké kedy Turci poskytli spojencom. Kvôli strachu z tureckého plienenia sa mesto nakoniec vzdalo.
Hneď ako Thökoly vstúpil do Košíc, uvedomil si, aká je citadela nebezpečná. Dal ju podmínovať, pod pozemné valy kuruci doslova naládovali množstvo pušného prachu a odpálili ho. Po poškodení časti citadely obrátenej k mestu sa tá už stala nefunkčnou. Postupne chátrala, obyvatelia Košíc ju rozoberali. Napokon jej ranu z milosti v roku 1713 zasadil cisár Karol III. ktorý ju prikázal zbúrať. Na svoje znovuobjavenie čakala takmer 300 rokov.
