Napínavý životný príbeh a odkaz Ladislava Hudeca si v meste pod Urpínom, kde sa v januári 1893 narodil, pripomenuli zaujímavou inštaláciou. Tá vyrástla pod Pamätníkom SNP v podobe pôdorysu prvého mrakodrapu a najvyššej stavby v Ázii – Park Hotela v Šanghaji (83 metrov). Neskôr ho síce zatienili nové, až 300-metrové objekty, popri ktorých dnes vyzerá toto dielo ako trpaslík, no ľudia dodnes obdivujú jeho podobu pripomínajúcu rané stavby amerických mrakodrapov.
Špeciálny pôdorys tejto unikátnej stavby vyhotovili v mierke 1:1, pričom v jeho rohoch umiestnili svetlá, ktoré po zotmení znázornili výšku mrakodrapu. Mesto Banská Bystrica si podujatím Hudec – Brána do Šanghaja pripomenula v utorok (23. 9.) Svetový deň cestovného ruchu.
Premiéra čínskeho dokumentu
V inštalácii bolo možné vidieť aj výstavu fotografií Hudecových stavieb, ktoré svojím objektívom zachytil Marián Moncman práve v Šanghaji. Na podujatí nechýbali ani stánky rôznych inštitúcií – takéto zastúpenie tam malo čínske veľvyslanectvo, Štátna vedecká knižnica, maďarské veľvyslanectvo – vicekonzulát v Banskej Bystrici, Konfuciova učebňa čínskej medicíny pri Slovenskej zdravotníckej univerzite v Banskej Bystrici, Konfuciov inštitút pre obchod pri Univerzite Mateja Bela a Gymnázium Mikuláša Kováča, ktoré má svoju čínsku sekciu.
Návštevníkom premiérovo premietli tiež filmový dokument Hudec z dielne čínskej televízie, ktorej štáb nakrúcal v roku 2023 aj v Banskej Bystrici. Nielen o tomto architektovi, ale celkovo o čínskej kultúre, sa návštevníci mohli viac dozvedieť vďaka spomínaným inštitúciám, no ruku k dielu pridala aj Oblastná organizácia cestovného ruchu Stredné Slovensko. Po meste tak premával tiež turistický vláčik Neusohl Express, ktorý jazdil so sprievodcom po trase odkazu rodiny Ladislava Hudeca.
O jeho fascinujúcom príbehu hovorili aj v stánku Štátnej vedeckej knižnice. Výstavu, ktorá približuje exotické prostredie a architektonické dedičstvo tohto rodeného Banskobystričana, je možné vidieť v budove Župného domu na Lazovnej ulici až do 4. októbra.
Čítajte aj Černák zostáva za mrežami, vyjadril sklamanie. Obhajoba hovorí o precedense, prokurátorka o správnom rozhodnutí (online)
Niektorí sa sťažovali, že informovanosť o tejto akcii bola slabá a preto aj účasť ľudí minimálna, čo je vraj na škodu. Na sociálnych sieťach a svojom webe však o podujatí informovala nielen samospráva, ale aj ďalší, ktorí sa na ňom podieľali. Správy o ňom zaznievali tiež v lokálnych médiách. Účasť ale mohlo ovplyvniť aj počasie, keďže v ten deň, tiež krátko pred rozsvietením inštalácie, pršalo.
A čo sa vlastne o výnimočnom mužovi, ktorý desiatky rokov prežil v najľudnatejšom čínskom meste, mohli ľudia dozvedieť? Bol synom staviteľa Juraja Hudeca a Paulíny Škultétyovej. K architektúre, ktorú vyštudoval v Budapešti, ho priviedol otec. Krátko po jej absolvovaní však musel narukovať a v januári 1915 odišiel na ruský front. Po ťažkom zranení nohy sa dostal do zajatia. Zázrakom sa mu ale, priam dobrodružným spôsobom, podarilo utiecť – pri prevoze zajatcov vyskočil z idúceho vlaku.
Dostal sa do Šanghaja, kde začal pracovať ako kreslič v americkej firme Curry, a založil si tam rodinu. Oženil sa s dcérou bohatého nemeckého obchodníka Gizelou Mayerovou. Narodili sa im tri deti – Martin, Theo a Alessa. Väčšinu svojho dospelého života pôsobili v Amerike.
Foto: mesto Banská Bystrica
Po smrti sa vrátil domov
Hudec si v Ázii otvoril vlastnú projektovú kanceláriu a vtedy sa začalo jeho najplodnejšie obdobie. Jedným z jeho prvých diel bol Americký klub (1925), v ktorom trávili voľný čas výlučne muži. Postupne projektoval banky, školy, kresťanské kostoly, apartmánové domy aj vily. Navrhol 400 budov, z nich až 98 percent stojí v Šanghaji.
Za pozornosť stojí napríklad tamojší Grand Theater (1933) s polyfunkčnou sálou pre 2 400 návštevníkov. Konali sa tam filmové, divadelné, veľké operné a koncertné predstavenia. Legendárnym sa však stal spomínaný Park Hotel (1934), teda prvý mrakodrap Ázie. Táto budova slúžila zahraničnej klientele prichádzajúcej do Šanghaja za obchodom.
Po zmene politickej situácie v Číne musel Hudec mesto opustiť a v roku 1947 odišiel s rodinou do Švajčiarska. Odtiaľ sa presťahovali do amerického Berkeley, kde v roku 1958 umrel na infarkt – mal 65 rokov. Keďže sa vždy túžil vrátiť do milovanej Banskej Bystrice, o dvanásť rokov po jeho smrti previezli jeho pozostatky do tamojšej rodinnej hrobky, ktorú sám navrhol. Takto mu splnili jeho posledné želanie.
Čítajte aj Zastávku minul, skončil na zvodidlách: v Košiciach havaroval autobus MHD
Okrem tejto stavby existuje na Slovensku už len jedna pamiatka, ktorú tu postavil – je ňou kúpeľná Kaplnka Panny Márie Kráľovnej vo Vyhniach. Navrhol ju v roku 1913 ešte ako študent, pričom použil kombináciu kameňa a dreva.
V Šanghaji si doteraz Hudeca veľmi vážia a učia sa o ňom aj v školách. Dokonca robia v tomto meste prehliadky turistov so sprievodcom, ktorý pri jeho jednotlivých stavbách poskytuje podrobný výklad. „Ak kedysi jeho firma prijala zákazku, bola to veľká prestíž. Jeho domy sú dodnes označené tabuľkou Kultúrna pamiatka,“ povedal pred pár rokmi o geniálnom Slovákovi český architekt Jan Benda, tiež pôsobiaci v Číne.
Hudec tvoril v duchu elekticizmu, čiže spájania rôznych smerov. Za prvoradé považoval funkčnosť, dispozíciu, najnovšie technologické riešenia a stavebnú perfektnosť. Ovplyvňovala ho americká architektúra. Zaujímali ho všetky moderné prvky, pričom pracoval výlučne so železobetónovými konštrukciami. Rozlíšenie architektonických slohov spočívalo v obalení ich povrchov v klasických prírodných materiáloch.
