Metropola východu si môže vydýchnuť, od večera stredy v Košiciach sprejazdnili nový úsek rýchlostnej cesty R2. Ten výrazne odbremení mesto od tranzitnej a sčasti aj osobnej dopravy.
„Košice jednoznačne patria medzi mestá, do ktorých sme potrebovali čo najskôr priniesť efektívne riešenie dopravnej situácie. Druhé najväčšie mesto Slovenska každodenne zápasí s mimoriadne vysokými dopravnými intenzitami. Počas dopravných špičiek je doprava komplikovaná, nehovoriac už o dňoch, keď v meste prebiehajú nejaké opravy. Nový obchvat prináša systematické riešenie,“ uviedol minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer).
Obchvat odkloní tisíce áut a kamiónov
Zdôraznil, že pre osobné autá bude zadarmo, kamióny budú za prejazd týmto úsekom platiť. „Čiže pre kohokoľvek na osobnom aute, kto použije obchvat namiesto toho, aby išiel cez mesto,“ upresnil minister.
Foto: Boris Macko
Nový obchvat ocenil aj primátor Košíc Jaroslav Polaček. „Mesto výrazne odbremení. Zároveň budeme môcť v Košiciach viac opravovať naše komunikácie,“ povedal Polaček s tým, že dopravné zápchy by sa mali zmierniť aj počas opráv a rekonštrukcií ciest v meste.
Najväčší úbytok áut sa očakáva z terajšej cesty I. triedy, ktorou podľa posledného sčítania dopravy denne prechádza 40-tisíc vozidiel. Na vyťaženom moste VSS v Košiciach je to dokonca 50-tisíc áut za deň. Podľa predbežných odhadov ministerstva dopravy by sa na novú rýchlostnú cestu mala presunúť celá tranzitná doprava, čo podstatne zníži zaťaženie uvedených úsekov.
Foto: Boris Macko
Vysadili aj tisíce stromov a kríkov
Začiatok košickej R2 je v križovatke Košice – Juh, kde sa napája na už postavenú rýchlostnú cestu R4 Košice – Milhosť a spája sa s diaľnicou D1 Budimír – Bidovce. Dĺžka úseku R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany II. úsek je vyše 14,2 kilometra.
Ide o súčasť medzinárodnej rýchlostnej cesty Via Carpatia, ktorá vedie z Grécka až do Litvy. V rámci cestnej siete bude úsek zaradený nie ako R2, ale ako R4 na základe aktualizácie dopravného značenia.
Na spomínanom úseku je veľké jednostranné odpočívadlo Valaliky, dopravne napojené na oba smery. Súčasťou stavby je aj dostavba mimoúrovňovej križovatky Košice – Juh, výstavba novej mimoúrovňovej križovatky Krásna a križovatky Hrašovík. Rozpočet na výstavbu predstavuje 132 miliónov eur, financovanie bolo zabezpečené aj z fondov Európskej únie.
Foto: Boris Macko
„Máme za sebou tri roky intenzívnej práce. Stavba je mimoriadne ekologická a moderná. Je na nej 20 kilometrov betónových zvodidiel, 27 kilometrov oceľových zvodidiel, vysadili sme 650 stromov a 80-tisíc kríkov plus ďalšie ekologické opatrenia,“ zdôraznil Róbert Šinály, generálny riaditeľ firmy Eurovia, ktorá bola hlavným dodávateľom stavebných prác.
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vytvorila internetovú stránku kosicenaokolo.sk, kde informovala o priebehu výstavby a aktualitách.
Celý proces začal podpisom zmluvy 17. marca 2022, koncom apríla toho istého roku bol poklopaný základný kameň obchvatu. Úsek R2 je tak po troch rokoch hotový. Jeho súčasťou je 13 mostov, 3 križovatky a 7,2 kilometra protihlukových stien.
Foto: Boris Macko
Len pre zaujímavosť, objem odkopanej a navezenej zeminy počas výstavby je 2,5 milióna metrov kubických. Zohľadnil sa aj vplyv na životné prostredie, došlo k revitalizácii mokradí. Pribudli navádzacie bariéry pre žaby a zábrany proti kolíziám vtáctva.
Nový úsek rýchlostnej cesty je však len prvou časťou obchvatu Košíc. Druhou má byť predĺženie od R4 Košice – Milhosť až po Šacu. Minister dopravy Jozef Ráž avizoval, že na budúci rok „momentálne prebieha proces vydania stavebného povolenia. Následne príde na rad obstarávanie na výber zhotoviteľa,“ dodal Ráž s tým, že budúci rok stavba pokračovania do Šace ešte nezačne.
Nálezy z doby bronzovej aj granáty
Výstavbe predchádzal archeologický a pyrotechnický prieskum. Pyrotechnici objavili na mieste budúcej R2 množstvo munície. Len v máji 2022 to bolo 198 signálnych nábojov kalibru 23 milimetrov, mínometný granát kalibru 82 milimetrov, dva trhavé delostrelecké granáty 75 milimetrov a jeden delostrelecký hlavový zapaľovač. Ide o muníciu z II. svetovej vojny.
Čítajte viac Bagre na Hlavnej: Pred 30 rokmi začala najväčšia premena Košíc, ktorá zmenila tvár mesta
Nelenili ani archeológovia. Našli keramický materiál z praveku a staršej doby bronzovej, ale aj laténskej doby, nechýbal ani stredovek či novovek. Nebolo to prekvapujúce, keďže územie bolo historicky husto osídlené už od praveku. Ľudia sa sústreďovali hlavne na riečnych terasách rieky Hornád a jej prítokov. Navyše pozdĺž jej toku viedla dôležitá komunikácia spájajúca južnú a východnú časť Karpatskej kotliny, pričom sa pripájala na cesty vedúce až k Baltskému moru.
Archeológovia navyše našli deväť hrobov z doby bronzovej, presnejšie z obdobia otomanskej kultúry. Stalo sa tak vďaka sondážnym výskumom troch archeologických lokalít. Opäť nešlo o úplné prekvapenie, keďže archeológovia predpokladajú, že na území križovatky Košice – Krásna mohlo byť v spomínanom období sídlisko.
