Na sídliskách Železníky a Ťahanovce sa obyvatelia dobrovoľne zapájajú do občianskych hliadok, aby podporili bezpečnosť, čistotu a poriadok vo svojom okolí. Ako už pred niekoľkými dňami informovala Pravda, iniciatíva vznikla v reakcii na problémy s hlukom, neporiadkom a drogovou kriminalitou.
Nechcú násilie, ale poriadok
Cez týždeň sa vybrali do ulíc obyvatelia košického sídliska Železníky, ktorí sa podujali dobrovoľne prechádzať a hliadkovať. Na miesto činu sme sa vybrali spolu s nimi. „Nie sme skupina, ale komunita kamarátov, ktorá sa venuje čistote a poriadku na sídlisku. Vyrastal som tu takmer 30 rokov a chcem tu čistotu a poriadok,“ povedal nám jeden z obyvateľov, ktorý mal na sebe mikinu s nápisom Železníky a nechcel byť menovaný.
Teší ho, že ohlasy susedov a ďalších ľudí, ktorí na sídlisku bývajú sú v drvivej väčšine prípadov pozitívne. „Nájdu sa aj výhrady, ale my nechceme šíriť nenávisť, ani násilie. Chceme len poriadok, pokoru a pokoj,“ dodal s tým, že v činnosti sú pokračovať aj počas jesene a zimy.
Foto: Boris Macko
Naďabíme na rómsky pár, ktorý si prezerá obsah smetnej nádoby. Hliadkujúci muž ich upozorní, aby si zobrali čo chcú a nevyhadzovali veci von. „Vyberači“ prikývnu a poberajú sa ďalej.
Ďalší nám povedal, že nechcú zastupovať políciu, ani byť jej náhradou. No zo súčasnej situácie už sú zúfalí. „Ale nevideli sme iné východisko. Asociáli tu nechávajú neporiadok, v noci tu máme hluk a krik, nedá sa spať. Viacero znečistených miest sme upratali. Na niektorých sa „bordel“ znovu objavil o jeden – dva dni. Keď prišli rodičia na detské ihrisko a na šmýkačke našli výkaly, ktoré tam večer neboli,“ tvrdí.
„Vyberači kontajnerov po sebe nechávali porozhadzované veci. Keď sme ich začali upozorňovať, situácia sa zlepšila. Veď nech si zoberú, čo chcú, ale nech po nich neostáva neporiadok,“ uviedol. Dodal, že hlavne starší ľudia a deti sa boja večer vychádzať von. Podľa neho by mala byť štátna aj mestská polícia viac v uliciach a nie v autách. Na sídlisku sú vraj problémom aj drogy.
Foto: Mesto Košice
„Býva tu viacero dílerov, o jednom sa vie určite. Niektorí závislí si pichajú a konzumujú drogy medzi garážami na Užhorodskej ulici. Ľudia, ktorí tam parkujú autá sa tam chodia po zotmení ísť. Radšej zaparkujú na ulici,“ dodal. Po necelých dvoch hodinách hliadkovanie končí, k žiadnemu incidentu, či vyhrotenej slovnej výmene názorov nedošlo. Chlapi ešte debatujú v hlúčikoch, niektorí idú rovno domov.
Peter Bobala, ktorý inicioval tzv. občianske hliadky zopakoval, že ich cieľom nie je nikoho biť, strašiť, ani provokovať. Rovnako ani suplovať políciu. „Mám vyštudovaný bezpečnostný manažment, nebránim sa stretnutiam s predstaviteľmi štátnych orgánov, hlavne čo sa týka štátnej aj mestskej polície. Veľmi rád by som sa s nimi stretol. Zároveň by som s kamarátmi zorganizoval schôdze, či besedy pre obyvateľov sídliska, kde by sme prebrali čo ako zlepšiť,“ vyjadril Bobala ústretovosť.
Tvrdí, že k prechádzkam – hliadkovaniu na sídlisku ho podnietila Teória rozbitého okna. „Ak vidíte, že niekto niekde rozbil okno, treba ho čím skôr zaskliť. Lebo sa tam neskôr nasťahujú asociáli, ktorí budú pokračovať v devastácii. Ak niekto posprejuje múr, treba to odstrániť čím skôr, kým nepribudnú ďalšie nápisy. Aj malé priestupky vytvárajú medzi ľuďmi problémy, ktoré sa stupňujú,“ vysvetlil pre Pravdu Bobala.
Teória rozbitého okna
V roku 1982 ju prvý raz publikovali v časopise The Atlanic Monthly politológ James Q. Wilson a kriminológ George Kelling. Podľa tejto teórie môže zanedbané prostredie, napríklad posprejované steny, odpadky, či rozbité okná na budovách podporovať ďalšie protispoločenské jednanie a drobnú aj vážnejšiu kriminalitu.
V prostredí, o ktoré sa zjavne nikto nestará podľa tejto teórie strácajú ľudia zábrany, ktoré by im v čistom a upravenom prostredí zabraňovali odhadzovať len tak odpadky, alebo ničiť cudzí majetok. Majú totiž oprávnený pocit, že v špinavej a zanedbanej lokalite si to buď nikto nevšimne, prípadne je to každému jedno.
Teória rozbitého okna bola od roku 1982 viackrát overovaná, ale aj kritizovaná.
Nebráni sa ani vytvoreniu občianskych hliadok a spolupráci s miestnym úradom košickej mestskej časti Juh, kde patrí aj sídlisko Železníky. „No my sme komunita kamarátov. Nie sú to chlapci, ktorí si chcú niečo dokazovať, alebo si udrieť. Ak si chce niekto niečo dokazovať, nech ide boxovať do ringu. Nie je naším záujmom vytvárať tu nepokoje a násilie. Chcem ľudí združovať a sceľovať,“ uzavrel Bobala s tým, že pracuje na vytvorení občianskeho združenia, ktoré by pracoval v prospech komunity na sídlisku Železníky.
Pridávajú sa v ďalších častiach
Starostka mestskej časti Juh Anna Súkeníková žiada viac mestských hliadok v uliciach. Tvrdí, že má viacero podnetov od obyvateľov, ktoré sa týkajú bezpečnosti. „Niektoré sú závažné, či už ide o ukájanie sa neprispôsobivého občana priamo pred škôlkou, rozšírené prípady predaja a užívania drog, vyhrážanie sa deťom palicou a krádeže lôpt na ihriskách. Máme aj podnet od obyvateľov Užhorodskej ulice týkajúci sa nelegálneho usídľovania obyvateľov v garáži,“ vyratúva starostka.
V Košiciach sa okrem Železníkov rozbehla vlna vytvárania občianskych hliadok aj v iných mestských častiach. Na Sídlisku Ťahanovce ju chce právne zastrešiť miestny úrad. Starosta Miloš Ihnát je myšlienke naklonený, no na sídlisku nechce mať „divoký Západ.“ Preto pracuje v spolupráci s políciou a ďalšími štátnymi orgánmi na vytvorení miestnej občianskej hliadky. Starosta dokonca deklaruje, že v uliciach hliadkuje sám a rieši problémy priamo s asociálmi.
Čítajte viac Deje sa niečo v Košiciach? Na sídliskách sa formujú občianske hliadky, polícia priznáva nedostatok ľudí
K bezpečnostnej situácii sa na sociálnej sieti kriticky vyjadril aj starosta košického Starého mesta Igor Petrovčik. „Mám pocit, že my starostovia,pravdepodobne žijeme v inom meste, ako náš primátor. Možno, keby si vedenie oboch polícii pozvali aj nás starostov, tak si uvedomili, že podľa mňa je nielen bezpečnostná situácia kritická, ale hlavne je nelichotivá situácia v oblasti porušovania čistoty a verejného poriadku,“ napísal starosta.
Situácia je podľa neho v posledných týždňoch už aj v Starom meste kritická. Podľa neho Staromešťanov trápi hluk, špina, prostitúcia, opustené budovy plné asociálov a výkaly. „Nie je mi to ľahostajné. Len počas večernej prechádzky som vyhnal z okolia kontajnerovísk na Kuzmányho sídlisku celkovo osem skupiniek neprispôsobivých občanov,“ podelil sa starosta so zážitkom.
Policajný riaditeľ: Na hliadky nie je dôvod
Z občianskej iniciatívy nie sú úplne nadšení muži zákona. Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru (PZ) v Košiciach Štefan Mulik hovorí, že chcú dostať do ulíc čo najviac policajtov. Ocenil aj spoluprácu s mestskou políciou (MsP) a občanmi. Na druhej strane podľa neho nemajú tzv. občianske hliadky opodstatnenie ani oporu v zákone.
„Navyše môže pri ich pôsobení dôjsť k priestupku, alebo trestnému činu. Kompetencie, ktoré majú príslušníci Policajného zboru či Mestskej polície Košice, nie je možné preniesť a nahradiť iniciatívne vytvorenými občianskymi hliadkami bez predchádzajúcej odbornej pripravenosti a profesionálnej koordinácie. Táto iniciatíva nemá právny rámec, a preto nemôže suplovať štátne orgány či orgány samosprávy,“ upozornil krajský policajný riaditeľ.
Dodal, že má polícia dostatok kapacít. Navyše v prípade potreby spolupracujú s vojenskou políciou a ďalšími zložkami ministerstva vnútra, ako aj MsP Košice.
Foto: Mesto Košice
K hliadkam sa vyjadril aj riaditeľ Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach Štefan Szalontai s tým, že na Sídlisku Ťahanovce v Košiciach boli za snahami o vznik občianskych hliadok dve znásilnenia, ktoré boli medializované. „V daných veciach prebieha vyšetrovanie, skúmajú sa rôzne veci, takže si myslím, že ani toto by nemalo byť dôvodom na vznik hliadok, alebo zgrupovania osôb,“ povedal Szalontai.
Primátor: situácia je pod kontrolou
Podľa košického primátora Jaroslava Polačeka sú Košice bezpečným mestom a občania sa nemusia obávať o svoju bezpečnosť. „Nie je dôvod na to, aby občania strácali nádej, alebo sa nejako organizovali. Musíme sa ohradiť voči takýmto aktivitám a vyzývame aj starostov, aby ich nepodnecovali,“ apeloval Polaček na verejnosť.
Pripustil, že vzhľadom na súčasnú sociálno–ekonomickú situáciu pribúdajú počty asociálov. Oprel sa o nedávne sčítanie bezdomovcov v Košiciach. „Máme ich tu 2021, no len 151 z nich žije na ulici. Môžu u iných vzbudzovať nedôveru, no je otázne, či sa má občan práve toho báť. Na to tu máme bezpečnostné zložky, aby na takéto situácie reagovali a riešili ich,“ argumentoval primátor.
Čítajte viac Obyvateľom Košíc došla trpezlivosť. Chcú bezpečnosť a poriadok, vytvárajú občianske hliadky
Navyše podľa policajných štatistík počty majetkových, násilných či ekonomických trestných činov v Košiciach pritom v posledných dvoch rokoch postupne klesajú. „V Košiciach je bezpečnostná situácia stabilná a pod stálou kontrolou. Od januára do septembra tohto roka evidujeme 19 139 priestupkov. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sme zaznamenali 22 386 priestupkov, čo je pokles o 17 percent. Počet priestupkov, ktorými sa príslušníci MsP v tomto roku zaoberali, má klesajúcu tendenciu,“ prezentoval štatistiku náčelník košickej MsP Slavomír Pavelčák.
MsP Košice má v súčasnosti 242 policajtov v priamom výkone služby a ďalší sa pripravujú vo výcvikovom kurze pre kadetov. Mestské zastupiteľstvo nedávno zvýšilo rozpočet MsP na budúci rok o pol milióna eur. „To nám umožní prijať zhruba 15 nových príslušníkov a zvýšiť tak ich stavy,“ uviedol náčelník MsP.
Dodal, že ministerstvo vnútra pripravuje aj zmeny legislatívy týkajúce sa asociálov. „U nás je priestupkovom zákone ten problém, že nemajetný človek je nepostihnuteľný. To znamená, že ak mu aj policajti uložia sankciu vo výške 10 eur, on ju nezaplatí. Následne sme povinní ju vymáhať a mesto zaplatí za neúspešnú exekúciu 70 – 80 eur,“ poukázal Pavelčák na ďalší problém.
Dodal, že na ministerstve vnútra nedávno vznikla pracovná skupina, ktorá má tento problém riešiť. „Ak nebudú mať na zaplatenie sankcie, príde na rad alternatívny trest. Buď vo forme verejnoprospešných prác, alebo sa im znížia sociálne dávky. To je nástroj, ako sa dá vymôcť právo,“ upresnil náčelník MsP.
