Klasické červené, biele či žlté, ale tiež modré alebo zelené, krásne naaranžované, ruže ohurujú od začiatku októbra nielen veriacich, ale všetkých návštevníkov Kostola sv. Ondreja v centre Ružomberka. Kto ich chce vidieť, už na to nemá veľa času – záplava kvetov tam zostane do piatku 10. októbra. Výstava má názov Ruža nádeje.
Dvere kostola sú v týchto dňoch pre verejnosť otvorené denne do sedemnástej hodiny. Neodolali sme a vošli sme tam aj my. Všimli sme si, že pestrú výzdobu si so záujmom obzerali deti, mladí aj starší. Dve stredoškoláčky, Eliška s Lenkou, neodolali a hneď pri vchode si robili zábery pri dvoch veľkých kyticiach. Sadli si k nim na zem, ovoniavali ich a robili vtipné pózy. „Je to tu nádherné, má to skvelú atmosféru. Celé to podčiarkuje aj hudba, ktorá tu hrá,“ usmiali sa poukazujúc na decentnú melódiu rozliehajúcu sa chrámom.
Dážď z kvetov
Ružomberský kostol je v týchto dňoch naozaj frekventovaný. Veľkú pozornosť púta okrúhla kvetinová brána, pri ktorej chvíľu trvalo, kým sa ľudia dočkali voľného priestoru pred ňou a v pokoji si mohli urobiť pekný záber. Pri jednom z bočných oltárov, sýto „zaliatom“ červenými ružami, sme sa dali do reči s mladou mamičkou Zuzanou. Jej dcérka Amálka (6) a synček Maxík (3) s úsmevom držali v rukách po jednej ruži a hľadeli jej do fotoaparátu. Milú scénku sme, s jej dovolením, zvečnili aj my.
„Je to tu úplne nádherné, krásne. Toľko kvetov tu človek bežne nevidí, o to je to výnimočnejšie,“ povedala nám ich mamina. „Chodievame sem bežne aj počas roka, na detské omše, no toto má ešte slávnostnejšiu atmosféru. Celé to tu oživilo. Škoda, že to tu už bude končiť,“ podotkla.
Neďaleko veľkého oltára sme stretli kaplána Filipa Orlovského. „Hlavnou myšlienkou tohto podujatia je oslava, ktorá je v tomto Jubilejnom roku tematicky uchytená našou výstavou. Aj keď nejde v pravom slova zmysle o výstavu ruží – tá sa skôr viaže na Ružomberok, keďže je mestom ruží,“ vysvetlil kaplán.
Čítajte aj Opozícia sa triešti. Zacelí korózia štátu rany z ústavnej novely? Politológovia: Fico nespí, využije zápecníctvo KDH
„Túto oslavu kvetov sme zorganizovali teraz v októbri aj preto, lebo je to mesiac ružencovej Panny Márie. Začali sme v prvý októbrový deň, kedy je zase sviatok sv. Terezky z Lisieux, ktorá sa tiež viaže s dažďom (je známa prísľubom, že z neba zošle dážď ruží, pozn. red.),“ priblížil mladý kňaz s tým, že všetko tam do seba zapadá.
Načerpať z krásy
Výzdobu pripravilo zhruba štyridsať dobrovoľníkov. „Najmä naši zanietení farníci. Niektorí s kvetmi nikdy predtým nerobili, iní zdobia jezuitský kostol či iné chrámy,“ pokračoval Orlovský s tým, že jednu kaplnku tam napríklad takto skrášlili štyria chlapi, ktorí s tým predchádzajúcu skúsenosť nemali.
„Podujali sa na to architekti z nášho mesta,“ podotkol. „Ide o to, aby sme dokázali prísť do tohto sakrálneho priestoru a vedeli trošku načerpať z tej krásy. Zároveň si prejsť jednotlivé piliere jubilea roku 2025,“ pripomenul. Ľudia tak podľa neho môžu prejsť bránou, prísť k odpusteniu, spovednici a oltáru, ktorý symbolizuje radosť. Potom tiež ku krížu, ktorý je zase symbolom nádeje. „Tak sa môžu trošku potešiť, povzbudiť, na chvíľu sa upokojiť a nájsť si, aj v tomto zhone, čas pre seba a duchovno,“ povedal.
Čítajte aj Prenocovanie „za facku“: Malebná dedinka chce prilákať viac turistov, socialistické ubytovanie postupne zútulňujú
Vystavených je v kostole približne tritisíc ruží. „Bola možnosť zakúpiť si aj ružu sv. Terezky, lebo mnohí ľudia chcú s niečím z tohto kostola odísť,“ poznamenal. Objasnil, že väčšina je tam Ekvádorských ruží, ktoré kúpili od svojho dodávateľa.
„Ale pri Panne Márii, pri oltári, je celá výzdoba robená z kvetov od miestnych ľudí či okolia. Darovali ich zo svojich záhrad a celé to dali dokopy naše aranžérky,“ hovorí kaplán. Reakcie návštevníkov na výzdobu sú vraj veľmi pozitívne. „Chodia sem ľudia z celého Slovenska. Keď sa tu pohybujem v reverende, zvyknú sa pri mne zastaviť. Včera som tu stretol 85-ročnú pani z Humenného – že sadla na vlak a prišla si to obzrieť,“ spomenul jednu z turistiek.
Kostol sv. Ondreja stojí na východnom okraji prirodzene vyvýšenej terasy a zároveň hlavného ružomberského námestia ako výrazná pohľadová dominanta mesta. Je jednou z najstarších zachovaných stavieb v meste, pričom pôvodný kostol vznikol najneskôr na prelome 13. a 14. storočia. Prešiel bohatým stavebným vývojom – od včasného stredoveku cez neskorogotickú a najmä renesančnú prestavbu na konci 16. storočia. Neskôr prešiel barokovými úpravami a dodnes dominujúcou prestavbou na prelome 19. a 20. storočia v duchu historizmu, doplnenou modernistickými prvkami.
