Prvý októbrový deň sa pred dotknutou zvolenskou ordináciou podobal tomu vlaňajšiemu – bol tam dlhý rad ľudí čakajúcich na objednanie u lekárky, ktorá je svojimi kvalitami vychýrená. Fotografie na sociálnych sieťach, ktoré takéto momenty zvečnili, vzbudzujú dojem, že davy sa tam hromadia denne. Podľa záberov je šóra „nekonečná“, siaha pozdĺž celej budovy, v ktorej žiadaná špecialistka pracuje. Išli sme to teda overiť a vybrali sme sa tam aj my. Na naše prekvapenie sme vonku nikoho nevideli, nebola tam „ani noha“.
Nápor po búrlivom štarte ustal
Zrazu sa otvorili dvere a na ulicu vyšla mladá rodinka. Opýtali sme sa, či sa boli objednať. „Áno, dcérku,“ ukázal muž na dievčatko vedľa neho. Jeho manželka mu pritakávala. Pri otázke, či sa tam nezvyknú tvoriť dlhé rady a či ich niekedy osobne zažili, sa usmiali. „Pred dvomi rokmi, prvého októbra, som tu stál päť hodín. Bolo tu do dvesto ľudí,“ hovorí otec malej pacientky. „Trčal som tu od ôsmej rána do jednej poobede,“ spresnil.
„Na druhý deň tu už ale nebol žiadny nápor, pričom stále mali voľné termíny. Pointa je v tom, že všetci sa sem nahrnú hneď, ako pani doktorka začína prijímať objednávky pacientov na ďalší kvartál, čo je 1. októbra,“ povedal nám Zvolenčan.
„Zbytočne tu okolo toho vzniká hystéria. Všetci si myslia, že ak si nezabezpečia termín hneď, ako sa dá, už sa k tejto lekárke tak skoro nedostanú. Teoreticky je to možné, lebo je vynikajúca odborníčka a má fakt veľa pacientov. Okrem toho je tu jediná, ktorá vyšetruje aj deti, no tá panika je zbytočná,“ mieni. Zopakoval, že predtým aj on postupoval rovnako, ale keď sa dozvedel, že na druhý deň sú stále voľné termíny a pacienti sa k nim dostanú bez čakania, spomínanej davovej psychóze sa už vyhýba.
„Vidíte, aj teraz sme sem prišli až deviateho (októbra) a termíny ešte zostali. V pohode sme sa objednali. Nikto tu nebol, vybavili sme si to bez čakania,“ podotkol. Dlhé rady sa však podľa neho tvoria aj pred inými ambulanciami, takže pred touto konkrétnou nejde o ojedinelý jav. Dodal, že takáto situácia je spôsobená nedostatkom lekárov, čo je problémom celého Slovenska.
Inde je to vraj horšie
Namierili sme si to aj priamo k dotknutej očnej špecialistke. V čakárni sedela jedna pacientka, inak bola prázdna. Práve s ňou debatovala sestrička, ktorá nám stručne priblížila situáciu v podstate tak, ako o nej hovoril, chvíľu predtým, mladý muž. Vysvetlila, že objednať sa k nim dá aj telefonicky, no vo vypätých dňoch, akým bol aj prvý októbrový, hovory jednoducho nestíha vybavovať.
Čítajte aj Šaško vracia úder: PS šíri bludy a klamstvá. Žiadna kríza s vakcínami nie je, len meškajú nosové dávky
Na otázku, či si na nás nájde čas aj samotná pani doktorka, reagovala sestrička s tým, že to ide zistiť. Vošla za ňou do ambulancie, no netrvalo dlho a oznámila nám, že ešte vyšetruje jednu pacientku. Hneď ako to dokončí, bude sa nám venovať.
Neprešli ani dve minúty a lekárka nás priateľsky privítala podaním ruky. Tiež však len stručne zhrnula to, čo sme sa dozvedeli už predtým. „Nechápem, prečo sa práve okolo mňa vyvoláva senzácia, lebo inde vznikajú dlhé rady pacientov na dennej báze,“ povedala.
„Termíny máme ešte stále voľné, takže objednávame aj dnes. No a vidíte, je tu pokoj,“ poznamenala. Pacientov má ale naozaj veľa. Prezradila, že v jej databáze ich je až 20-tisíc, čo nie je jednoduché. Prichádzajú k nej nielen zo Zvolena a okolia, ale z polovice Slovenska. Je to náročné o to viac, že v meste ordinujú len traja oční lekári, pričom ona jediná vyšetruje aj deti.
Čítajte aj Situácia v Košiciach sa zhoršuje: ženy obťažujú asociáli. Starostovia nie sú spokojní s prístupom polície, chcú ďalšie občianske hliadky
Potom sme sa rozprávali aj s ďalšími ľuďmi, ktorí tvrdili, že väčšie problémy s frontami majú skôr inde. „Choďte sa skoro ráno pozrieť pred zvolenskú polikliniku, kde ľudia čakávajú vonku aj hodinu pred otvorením budovy, len aby sa k špecialistovi dostali medzi prvými,“ radila nám jedna pani. „Šóry sa tvoria napríklad aj pred jednou z interných ambulancií v centre mesta. Ale nie je to tak len vo Zvolene. Keby ste išli v rovnakom čase aj k banskobystrickej Rooseveltke, pred tamojšou poliklinikou uvidíte to isté,“ dodala.
Na druhý deň ráno sme to teda išli overiť, no napriek tomu, že pred zvolenskú polikliniku sme prišli o pol šiestej ráno, davy sme nenašli. Keď budovu, v ktorej lekári ordinujú, o tridsať minút nato otvorili, vošli tam asi traja pacienti. Presunuli sme sa aj pred spomínanú internú ambulanciu, ale ani tam to tak „dramaticky“ nevyzeralo. Ovplyvnené to však môže byť aj dňom, v ktorý tam človek príde. My sme tento „prieskum“ robili v piatok – je teda otázne, či napríklad pondelky nebývajú iné.
