Ešte pred pár rokmi nevedeli niektorí turisti nájsť zvyšky hradu ani podľa mapy. Sem – tam aj miestni obyvatelia odrádzali od návštevy hradu so slovami, že tam nič nevidno a ani niet čo obdivovať.
Pozorné oko si však už vtedy všimlo, náznaky stavieb v teréne. Najvýraznejšie bola valcová veža a nedala sa prehliadnuť ani hradná priekopa s hĺbkou niekoľko metrov. Všetko sa zmenilo pred troma rokmi, keď začali práce na obnove a konzervácii hradných múrov v rámci programu Ľudia a hrady so zapojením rómskych komunít. Po stáročiach sa tak ukazujú zvyšky muriva, vďaka ktorým sa črtá pôvodné rozloženie hradu.
Sokoly na Sokoli
Najimpozantnejšou odkrytou časťou hradu je valcová veža s úctyhodnými rozmermi. Navyše sa počas archeologického výskumu pracovníci prekopali až na pôvodnú úroveň podlahy. „Hrúbka múrov dosahuje štyri metre. Priemer veže je celkovo desať metrov. Vnútorná výška torza veže je pôvodná, akurát sme zhruba pol metra nadmurovali ochrannú vrstvu. Vežu sme vyčistili až na dno. Vo vnútri boli spadnuté kamenné články – ostenia. Takže je možné, že vstup do interiéru bol nižšie a boli osadené priamo tam," myslí si koordinátor projektu Martin Sárossy.
Pri takej hrúbke mohla viesť do vyšších poschodí veže aj vnútorná chodba. Veža mohla dosahovať výšku 12 až 15 metrov. Ozaj, názov obce a hradu Sokoľ nie je náhodný. Kedysi tu vraj sídlili sokoliari. „Je to veľmi pravdepodobné. Inak, sokoly tu stále sú. Počas murovania sme ich stále začuli. Ako ornitológ mám možnosť ich tu pozorovať. Pravdepodobne ide o sokoly sťahovavé," priblížil Sárossy.
Teší ho, že konečne po dlhých stáročiach vidno hradnú vežu, ktorej interiér sa podarilo sprístupniť vďaka podpore z programu Terra Incognita financovaného z rozpočtu Košického samosprávneho kraja vo výške 15 – tisíc eur. Cieľom projektu je posilniť zážitok návštevníka hradu Sokoľ a sprístupniť návštevníkovi zakonzervovaný hradnú vežu, prezentovať jej interiér a nálezy z okolia hradu. Každý návštevník si môže vychutnať pohľad na ňu. Pred hradom je informačné tabuľa s vyobrazením možnej podoby hradu. Spolupracujeme s historikom Antonom Medvecom. Vyznačili sme aj prístupovú cestu," uviedol Sárossy.
Kaplnka ako bonus
Ocenil aj vyobrazenie hradu na staršej tabuli, ktorá je tu už dlhé roky. „Autorom je pán Plaček, ktorý ako prvý nakreslil prvú podobizeň hradu trafil okrúhly pôdorys obrannej veže. Ale druhá veža, ktorú voláme obytná nemala štvorcový, ale tiež okrúhly pôdorys. No niet mu čo vyčítať. Keďže hrad ešte nebol vôbec odkrytý, nemohol to vedieť," vysvetli Sárossy.
V ďalšej časti predpokladal autor prvotnej kresby hradu hlavný vstup do pevnosti. V jej blízkosti tohto miesta ale „hradári" natrafili pri odkrývaní na nečakaný nález. „Pravdepodobne sa tu nachádzala hradná kaplnka, ktorej základy sme našli. Ako vieme, že to mohla byť kaplnka? Našli sme tu zvyšky fresiek s motívmi, na ktorých je vyobrazený buď Kristus, alebo nejaký svätec," dodal Sárossy.
Upresnil, že išlo o kolorované kusy omietok. „V jednej časti bolo krásne zachované oko a svätožiara. To dokazuje, že to bol určite honosný hrad. Zrejme bol sídlom nejakej rodiny vtedajších oligarchov. Z okolitých hradov bol asi jediný, ktorý spĺňal túto funkciu. Naopak, v tejto súvislosti nemožno uvažovať o okolitých hradoch Kysak a Obišovce," uzavrel Sárossy.
Cenné nálezy: mince aj zbrane
Hrad postupne odkrýva svoje tajomstvá. Medzi najcennejšie nálezy patri minca – denár z obdobia panovania kráľa Belu IV.
Prvá písomná zmienka o hrade Sokoľ je z roku 1299, neskôr sa v roku 1311 spomína v reverze rodu Omodejovcov ako pohraničný hrad v pohorí Čiernej hory. O čosi neskôr, v roku 1405 kráľ Žigmund vyhlásil hrad za kráľovský. No v roku 1423 ho ten istý kráľ daroval bratom Matúšovi a Imrichovi z Pavloviec spolu s väčšinou okolitých obcí.
Čítajte viac Biela Noc mení Košice na umelecké plátno: mesto sa premenilo na galériu pod holým nebom
Hrad aj dedina Sokoľ mali svoje opodstatnenie aj z hospodárskeho hľadiska. V obci sa platilo mýto za drevo – plte plavené po Hornáde, čo dokumentuje listina z roku 1423. Kráľ Žigmund rozhodol o definitívnom osude hradu v roku 1429. Spolu s okolitými obcami ho dostali Košice ako kráľovské mesto. Podmienkou daru bolo, že sa hrad zrúca. Dôvodom mali byť obavy z toho, že sa tu môžu usídliť zbojníci a rôzne živly. V roku 1440 sa uvádza už ako ruina.
Archeologický výskum ukázal, že hrad bol väčší, ako sa pôvodne predpokladalo. Pred obrovskou priekopu s valom bolo veľké predhradie, ktoré ukrývalo stopy bojov. Našli sa tu hroty šípov a niekoľko tesákov. To môže svedčiť aj o tom, že vtedajšia hradná posádka nevydala Košičanom hrad dobrovoľne a museli oň bojovať.
