Pre turistov je hrad Likava momentálne uzavretý, keďže prechádza komplexnou rekonštrukciou. Peniaze na to získal Žilinský samosprávny kraj vďaka cezhraničnému projektu, ktorého súčasťou je aj Moravskoslezský kraj v Českej republike, s názvom Juraj a Ondráš – zbojnícke legendy. Hrad Hukvaldy, ktorý tiež opravia, je od likavského vzdialený cestným spojením približne 150 kilometrov.
Z celkovej sumy 3,9 milióna eur pre slovenskú pamiatku putuje prevažná časť, 3,5 milióna eur, na stavebné práce a výskumy. Zvyšných približne 400-tisíc eur vyčlenili na smart technológie, inštalovanie kamerového systému či kultúrne podujatia a propagačné materiály. Práce by mali byť hotové do konca roka 2026.
Vyhliadkové terasy
Jiří Přibyl, zástupca riaditeľa Liptovského múzea, ktoré sídli v Ružomberku a jeho zriaďovateľom je Žilinská župa, vysvetlil, že rekonštrukcia hradu Likava je poňatá komplexne. „Tešíme sa z toho, lebo chceme sprístupniť niekoľko stavebných objektov, ktoré doteraz verejnosť vidieť nemohla. Samozrejme, popritom sa robí tiež architektonicko-historický výskum. Ten nám odhalí veci, o ktorých sme doteraz nevedeli,“ povedal Přibyl.
„Obohatí nám to tak aj obsah expozície a všetkého, čo môžeme návštevníkovi ponúknuť. Jedným z objavov je pec na chleba v hranolovej bašte. Veľmi dobre sa nám bude prezentovať aj cisterna v hornom hrade, pivnica a únikové schodisko,“ vymenoval cenné nálezy.
Návštevná trasa, ktorou sme počas kontrolného dňa na stavbe mohli prejsť, povedie od vstupnej brány smerom k prvému objektu. Tým je Hunyadyho veža, kde sa dostane aj človek, ktorý z nejakých zdravotných dôvodov nemôže ísť vyššie.
Čítajte aj V metropole Liptova vyrástlo unikátne centrum. Je jediným na celom Slovensku
„V tej časti bude mať sprístupnenú 3D prehliadku hradu. Ostatní návštevníci budú prechádzať jednotlivými nádvoriami a dostanú sa aj na rôzne vyhliadkové terasy. A najmä – uvidia vnútornú architektúru hradu, čo doteraz nebolo možné. Súčasne sa dostanú aj do najväčšieho objektu severného paláca, kde bude plošne najväčšia hradná expozícia, ktorá tiež doteraz nebola sprístupnená,“ priblížil Přibyl. Dodal, že v rámci obnovy pamiatky došlo aj k jej elektrifikácii, ktorej súčasťou bude tiež vonkajšie osvetlenie hradu.
Tomáš Kopták z Krajského pamiatkového úradu Žilina ozrejmil, že po dokončení rekonštrukčných prác bude mať hrad ruinovú siluetu. „Budú tu časti architektúry v ruinálnom stave a zároveň také, ktoré sa dokončia a budú slúžiť ako prezentačné miestnosti,“ uviedol. Pozitívom podľa neho je, že ľudia si konečne budú môcť pozrieť celý hrad. Vyzdvihol tiež fakt, že celé je to robené novými postupmi.
„Čiže tak, ako by sa to malo správne pamiatkársky robiť. Nie ako iné hrady, ktoré sa, na jednej strane našťastie, rekonštruovali za minulého režimu. Veľakrát sa to však nerobilo pamiatkársky vhodne,“ poznamenal. „Teraz sa používajú tradičné materiály a je k tomu urobený kvalitný architektonický koncept,“ objasnil.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Smolné nosy
Michal Hrčka z firmy Obnova hovorí, že na pamiatkovom objekte asi nikto neočakával hladký a ľahký priebeh prác. „Potvrdilo sa to. To znamená, že kdekoľvek sa postaví lešenie a prídeme k akejkoľvek konštrukcii, je tu množstvo neočakávaných nálezov a odchýliek,“ zhodnotil.
„Myslím si ale, že v tíme, ktorý sa tu v prvých mesiacoch zohral, sa to darí riešiť tak, aby bol hrad zakonzervovaný aj v súlade s tým, čo vyžaduje pamiatková starostlivosť. Zároveň robíme všetko preto, aby aj investor, ktorý očakáva sprístupnenie hradu, mal k dispozícii finálne dielo bezpečné pre návštevníka,“ doplnil.
Stanislava Oporosková zo žilinského Krajského pamiatkového úradu prezradila, že zaujímavým nálezom je napríklad stavebná obetina. „Ide o nádobu, do ktorej sa vložili zvieracie alebo iné kosti. Využívala sa pri zakladaní stavby ako obeta pohanským bohom,“ vysvetlila. Pokračovala, že objavili tiež kachlice, podľa ktorých sa dá určiť, z ktorého obdobia pochádzajú jednotlivé vrstvy archeologických nálezov.
Čítajte aj Fullove obrazy uväznené v krabiciach. Ružomberok čaká, kedy sa jeho galéria prebudí
Zopakovala, že ďalším nálezom je spomínaná pec pochádzajúca z renesančného obdobia hradu. Vďaka tomu vedia, že tam bola pekáreň. „Výskumy odhalili aj cisternu pod priestorom kaplnky. Dochádzalo tam ku zvodu dažďovej vody, ktorá sa tam zároveň filtrovala a reminalizovala, pričom v centrálnej nádrži sa zbierala už prefiltrovaná. Odtiaľ sa čerpala, takže išlo o celkom komplikovaný stredoveký vodohospodársky systém,“ povedala Oporosková.
V rámci kontrolného dňa sme mohli vidieť aj smolné nosy, ktoré sa nachádzajú vo výške 38 metrov a odborníci sa k nim pri starších architektonicko-historických výskumoch nedostali. Vďaka lešeniu objavili aj množstvo detailov – napríklad maľby v omietkach a kamenné články.
Hrad Likava patrí k najväčším atrakciám Liptova, mnohí ho navštívia počas výletu na Veľký Choč. Jeho zrúcanina je nad obcou Likavka. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1341. Najvýznamnejšími držiteľmi hradu boli kráľ Žigmund Luxemburský a Ján Korvín. Jeho hlavnou úlohou bolo strážiť dôležitú cestu z Považia na Oravu a do Poľska. V súčasnosti je jednou z desiatich expozícií Liptovského múzea.
