Po zrážke vlakov, ku ktorej došlo v pondelok 13. októbra, doprava na Gemeri na istý čas skolabovala. Cestovať vlakom bolo kvôli nešťastiu nemožné, ale aj posun autom v okolí nehody bol niekoľko hodín problematicky – na cestách, ktoré vedu cez horský priechod Soroška, sa tvorili niekoľkokilometrové kolóny.
Obyvatelia miest a obcí z okolitého už dlhšie regiónu volajú po vybodovaní rýchlostnej cesty a tunela. Prípadne by podľa nich pomohli dve koľaje, alebo nový dvojkoľajný železničný tunel. To je ale na dlhší čas len chimérou.
Systém ETCS je drahý
Pre zvýšenie bezpečnosti železničnej dopravy Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) v rámci svojich finančných možností implementujú na najviac vyťažených úsekoch Európsky systém riadenia vlakov – tzv. ETCS, ktorý okrem iného zabraňuje prejsť návestidlo v polohe STOJ a tým predchádza zrážke protiidúcich vlakov.
„Systém ETCS je aktuálne na sieti ŽSR implementovaný v celkovej dĺžke 204,1 km:," priblížila hovorkyňa ŽSR Petra Lániková. „Úroveň Level 1 je implementovaná na úseku Výhybňa Svätý Jur – Žilina v dĺžke 173,5 km, úroveň Level 2 je implementovaní na úseku ŽST Žilina – štátna hranica SR/ČR v dĺžke 30,6 km. V rámci základnej siete TEN-T je ETCS implementované na 204,1 km, čo je 26,2 percenta,“ uvádza sa ďalej v odpovedi hovorkyne.
Harmonogram ďalšieho zavádzania ETCS je podmienený postupom modernizácie infraštruktúry. Najbližšie je plánované sprevádzkovanie systému ETCS počas roka 2026 na úseku Žilina – Varín v dĺžke cca 16,3 km. Do roku 2031 je naplánovane zavedenie na úseku Devínska Nová Ves – Kúty (57 kilometrov) a tiež na úseku Lučivná – Poprad – Markušovce (45 kilometrov).
Problém je v tom, že na implementáciu ETCS sú potrebné značné finančné zdroje. „Rámcové nacenenie finančných nákladov na zavedenie systému ETCS len na hlavnú sieť TEN-T (hlavné koridorové trate) odhadujeme vo výške cca 1,2 – 1,4 miliárd eur," upresnila hovorkyňa ŽSR.
Na zvyšnú časť rozšírenej a doplnkovej siete TEN-T je rámcový odhad cca 2,43 miliárd eur. „Odhadom nákladov na zvyšnú časť železničnej siete, t.j. na všetky hlavné aj vedľajšie trate mimo koridorov TEN-T tak, aby mala každá trať systém ETCS, hoci aj v redukovanej verzii, nateraz nedisponujeme," informovala Lániková.
Keď súdruhom nevyšla ekonomika
Len pre zaujímavosť, výstavba úseku železničnej trate medzi Rožňavou – Lipovníkom a Turňou nad Bodvou vrátane Jablonovského tunela začala v októbri 1951 a trať bola slávnostne otvorená 23. januára 1955. Lániková zdôraznila, že Jablonovský tunel sa nachádza v náročnom teréne a predstavoval výzvu už v čase, keď sa staval. ŽSR preto podľa nej musia pri akýchkoľvek investíciách do modernizácie železničnej infraštruktúry zvažovať všetky aspekty, najmä finančné.
„Keď už súdruhom nevyšla ekonomika, naozaj si myslíte, že nám vyjde? Prepáčte, že odpovedám otázkou, ale stále má prekvapuje pocit, že na dvojkoľajnej trati sa nemôže stať železničné nešťastie. Ak by ste navrhovali ETCS, tak s Vami budem súhlasiť, ale zároveň sa teším a neviem sa dočkať reakcie Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP). Rád Vám ju potom prípadne prepošlem,“ reagoval na otázku o prípadnej výstavbe nového dvojkoľajného tunela generálny riaditeľ ŽSR Ivan Bednárik.
Ministerstvo tunely nechystá
Ministerstvo dopravy tvrdí, že zvýšil objem financií, ktoré smerujú na zlepšenie stavu železníc. „Dlhodobo kladieme dôraz na modernizáciu infraštruktúry a zvýšenie bezpečnosti prevádzky. V posledných dvoch rokoch sme výrazne navýšili zdroje na modernizáciu tratí vrátane odloženej údržby. Zavádzanie systému ETCS (zabezpečovací systém) má prioritu na európskej aj národnej úrovni, keďže dokáže eliminovať následky zlyhania ľudského faktora," uviedla hovorkyňa rezortu Petra Poláčiková.
V súčasnosti je ETCS aktívny alebo vo výstavbe na hlavných koridoroch a pripravujú sa ďalšie etapy rozširovania. ZSSK má tento systém už v 77 vozidlách a aktuálne sa inštaluje do ďalších 20 elektrických jednotiek Panter.
Naopak, v prípade železničného tunela Soroška ministerstvo nevidí dôvod na radikálnu zmenu. „Intenzita vlakovej dopravy na trati pri Jablonove zatiaľ nepredstavuje potrebu zdvojkoľajnenia ďalších úsekov, vrátane spomínaného tunela. Aktuálne investujeme zdroje a energiu tam, kde je to preukázateľné a kde vplyv takejto modernizácie prináša efekt aj pre osobnú aj pre nákladnú dopravu," píše v odpovedi hovorkyňa.
Podobne je to aj s rýchlostnou cestou R2 vrátane tunela. „Vybudovanie úseku R2 s tunelom Soroška momentálne nepatrí medzi najvyššie priority ministerstva dopravy. Spomedzi diaľnic a rýchlostných ciest sú nimi aktuálne dobudovanie D1, D3 a R4. Ministerstvo disponuje len obmedzeným množstvom finančných zdrojov, preto sa zameriavame na výstavbu tých ciest, ktoré riešia najakútnejšie dopravné problémy," zdôvodnila hovorkyňa postoj ministerstva.
Podľa riaditeľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondreja Mateja ponúka odpovede materiál „Prioritizácia a harmonogram železničnej infraštruktúry“, kde sú uvedené všetky plánované investície v čase. „Problém je, že tento materiál v roku 2022 vláda zobrala len na vedomie, čiže je nezáväzný, tým pádom sa nedodržiava a nie je finančne krytý," uviedol Matej.
Na prípadnú druhú koľaj, či vybudovanie nového dvojkoľajného tunela má podobný názor, ako generálny riaditeľ ŽSR. „Aj keď je smutné, čo spôsobila nehoda, tak takéto riešenie by automaticky neznamenalo zabránenie nehody. Na miesto takýchto úvah treba zrýchliť modernizáciu tratí zavedením systému ETCS, ktorý jediný vie eliminovať takéto nehody," priblížil Matej.
Platia dane, no zatiaľ sa nedočkali
Starosta obce Jablonov nad Turňou, kde došlo k železničnému nešťastiu Slavomír Zubriczky vidí okolnosti týkajúce sa dopravnej dostupnosti regiónu trochu inak. Jednoducho železnica aj cesty trpia kvôli zanedbanej modernizácii. „Keď sa náš štát nedopracoval k cestnému tunelu, tak k železničnému sa už vôbec nedopracuje,“ myslí si starosta.
Zároveň chápe, že ide o technicky náročnú záležitosť. Hovoria o tom aj skúsenosti z minulosti. „Keď v 50. rokoch minulého storočia razili železničný tunel, tak natrafili na obrovský rezervoár podzemnej vody. Preto museli oproti pôvodnému plánu upraviť trasu tunela, ktorý funguje doteraz,“ povedal starosta s tým, že voda spod Sorošky zásobuje aj Jablonov nad Turňou.
Obyvatelia regiónu cítia krivdu aj kvôli zlej cestnej infraštruktúre. „Rýchlostná cesta je potrebná. Aj u nás platia ľudia dane rovnako ako v iných regiónoch. No zatiaľ sme sa nedočkali,“ uzavrel Zubriczky.