V metropole východu je už niekoľko rokov na pretrase reforma miestnej samosprávy. Presnejšie, ide o počet mestských častí. V súčasnosti je ich 22, čo je podľa vedenia mesta, ale aj viacerých starostov neúnosné.
Otázkou ale ostáva, čo ďalej. Rovnako aj diskusia, koľko mestských častí (MČ) by bolo pre Košice ideálnych. Padlo už viacero návrhov, no v mestskom zastupiteľstve (MZ) neprešiel ani jeden. Pred necelými desiatimi rokmi urobil prvý pokus bývalý primátor Košíc Richard Raši. Prišiel s dvoma návrhmi.
Prvý počítal s tým, že by mestské zastupiteľstvo vyhlásilo mestské referendum v deň konania parlamentných volieb. V ňom by Košičania hlasovali za to, či chcú menej mestských častí. Zároveň by mohli dať hlas konkrétnemu modelu, resp. počtu mestských častí. Na základe výsledkov referenda by potom Raši, ktorý bol vtedy aj poslancom Národnej rady (NR) SR, predložil návrh na zmenu zákona o meste Košice. V jej pozmenenom znení by sa z prílohy zákona vypustili zaniknuté mestské časti.
Druhou možnosťou bola možnosť znížiť počet mestských častí prostredníctvom uznesenia MZ. To by iniciovalo žiadosť o zmenu zákona o meste Košice a umožnilo rozhodnúť o zlúčení mestských častí zmenou štatútu mesta.
Foto: Pixabay - Leonhard_Niederwimmer
Raši napokon nebol úspešný. Takže o prípadnom zrušení, či zlúčení mestských častí rozhodujú aj naďalej obyvatelia Košíc. Presnejšie, MZ svojim všeobecno-záväzným nariadením (VZN), čo by v tomto prípade vyžadovalo súhlas trojpätinovej väčšiny mestských poslancov.
Medzitým padlo na zasadnutiach MZ viacero návrhov na zrušenie a zároveň zlúčenie mestských častí. Košický klub prišiel s dvoma modelmi. Podľa prvého by došlo k zmene katastrálnych území a spolu s tým aj k novému usporiadaniu MČ. Územia nových mestských častí by sa tak navzájom spojili. Druhý sa týkal kompetencií: riešil čo presne by novovzniknuté MČ vykonávali a v akom rozsahu. Podľa spomínaného návrhu, ktorý vypracoval mestský poslanec a zároveň starosta MČ Dargovských hrdinov Dominik Babušík bolo cieľom vytvoriť deväť až 11 nových mestských častí.
Chcú ušetriť milióny
No ani tento pokus nebol úspešný. Iniciatívy sa chopili dvaja košickí poslanci NR SR Igor Šimko (Hlas) a Andrej Sitkár (Smer), ktorý je zároveň poslancom MZ. Navrhujú radikálne zníženie počtu MČ v Košiciach z 22 na štyri.
Šimko argumentuje znížením nákladov, pričom identita a symboly by boli zachované. Dodal, že Košičania roky počúvajú o šetrení, MZ ani starostovia sa však dodnes nevzdali svojich pozícii dobrovoľne, od pozastavenia účinnosti novely Ústavným súdom už ani nemôžu.
Čítajte viac SK8 rázne odmieta návrh rozpočtu: Trestá zodpovedné hospodárenie krajov, tvrdí Viskupič
„Návrh ušetriť z balíka v ktorom je len na platy a administratívu mestských častí viac ako 8,7 milióna eur ročne je odvážny, diskusia prebieha medzi mestom Košice, poslancami NR SR, mestského zastupiteľstva a starostami 22 mestských častí už takmer jeden a pol roka, zhody sa nedočkali, poslanci NR SR dali poslednú páku zastupiteľstvu v pozmeňujúcom návrhu na žiadosť mesta Košice," tvrdí Šimko.
Podčiarkol, že návrh rieši s mestom aj ľuďmi na uliciach. „S vedením Košíc bola zhoda, že akákoľvek racionalizácia na úrovni mestských častí prebehne, tak až od roku 2030, a to tak aby neboli ohrozené eurofondy, aby nenastala právna neistota zmluvných vzťahov, či vysoké náklady na odstupné viac ako 450 zamestnancov na mestských častiach. Brali sme do úvahy aj to čo nám hovorili ľudia v uliciach – 10 mestských častí nemá dnes garanciu mestského poslanca, preto prinášame garantovanú demokraciu, menšie náklady na poslancov, ale aj manažérsky prístup v podobe viceprimátora,“ uviedol Šimko.
Starostovia by prišli o poslanecký mandát
„Nezlučiteľnosť pozície starostu s výkonom poslanca mesta má zmysel, boli sme svedkami takmer 10 mesiacov, kedy starostovia v mestskom zastupiteľstve cez svoje kluby tvrdo blokovali prijatie rozpočtu – bolo to nehorázne, pôsobilo to ako vydieranie. Jeden mandát v jednom meste stačí, ja sám som sa takmer ihneď po zvolení za poslanca NR SR vzdal pozície poslanca v MČ Západ, aby som išiel príkladom, ostatní len rozprávajú a prešľapujú z nohy na nohu," priblížil ďalšiu avizovanú zmenu v zákone o Košiciach poslanec Sitkár.
Podľa návrhu poslancov NR SR by sa v zmysle novej prílohy doterajšie mestské časti mali stať miestnymi časťami so všetkými historickými názvami, symbolmi, či zvyklosťami a identitou obyvateľov. Vzniknúť môžu celky, mestské časti, do ktorých majú v budúcnosti patriť miestne časti: Košice 1: Sídlisko Ťahanovce, Ťahanovce, Sever, Džungľa, Kavečany, Staré Mesto Košice 2: KVP, Myslava, Lorinčík, Poľov, Pereš, Šaca, Luník IX, Západ (Terasa), Košice 3: Košická Nová Ves, Dargovských Hrdinov Košice 4: Nad Jazerom, Barca, Šebastovce, Krásna, Vyšné Opátske, Juh
Obaja poslanci navrhujú aj ďalšie zmeny. Pri väčších mestských častiach bude potrebná garancia zástupcu starostu – od 30 000 obyvateľov mestskej časti má byť zákonná možnosť vymenovať dvoch zástupcov starostu. Pre MČ s viac ako 70 000 obyvateľmi až troch. Zástupca starostu by mohol mať územné alebo tematické pracovné úlohy od starostu.
Podľa Šimka treba podotknúť, že Petržalka v Bratislave so 115-tisíc obyvateľmi má jedného starostu a dvoch zástupcov z celkového počtu 35 poslancov miestneho zastupiteľstva, preto obavy z nefunkčnosti samosprávy nemôžu byť na mieste. Podľa oboch poslancov však mestské zastupiteľstvo bude môcť rozhodnúť o podobe mestských častí v zmysle návrhu, ktorý je dnes na ministerstvách – v prípade ak do 31. decembra 2027 príjme rozhodnutie, účinnosť prílohy k zákonu v roku 2030 tým pádom nenastane.
Počet poslancov mestského zastupiteľstva sa má podľa spomínaného návrhu zvýšiť z doterajších 41 na 51, aby mohol mať každý obyvateľ svojho voleného zástupcu, poslanca mesta z mestskej časti od roku 2026 a v nových MČ z každej miestnej časti, kde žije od roku 2030. Táto garancia zastúpenia pre každého obyvateľa je preberaná práve zo Zákona o Hlavnom meste Bratislava.
Ďalšou novinkou by bolo zníženie počtu miestnych poslancov z dnešných cca 180 na približne 80–102, v závislosti od počtu obyvateľov v novom rozdelení mestských častí. Zároveň by vo vedení mesta pribudol tretí námestník primátora. Jeho kompetenciou má byť najmä pre výkon potrieb mestských častí vrátane procesu ich racionalizácie, prechodu práv, povinností, kompetencií, potrieb obyvateľov v nich žijúcich, ako aj komunikácie s ich volenými zástupcami a Magistrátom mesta Košice.
Čítajte viac „O 30-miliónovej zmluve sme netušili, rozhodli za naším chrbtom.“ Dopravná komisia Košického kraja sa skončila roztržkou, Trnkov riaditeľ úradu zdupkal
Rada starostov: Je to cez čiaru
Predsedníčka Rady starostov a starostka košickej mestskej časti Nad jazerom Lenka Kovačevičová kontruje Šimkovi argumentom, že určite nie je proti znižovaniu mestských častí. Práve naopak, ale… „Znovu opakujem, ako starostovia nie sme proti zníženiu a zlučovaniu MČ. No ide o spôsob, akým to poslanci Šimko a Sitkár robia a je to cez čiaru," uviedla Kovačevičová.
„Chýba akákoľvek analýza, či rozbor situácie, na základe ktorého by sa dalo presnejšie a jasnejšie rozhodnúť. Ľahšie by sa dalo určiť, aký počet mestských častí by bol optimálny. Navyše mi chýba aj jasné vymedzenie kompetencií. Čo by nové mestské časti mali v náplni a čo už nie. Toto mi najviac chýba. Pán Šimko na zasadnutie Rady starostov nedoniesol nič konkrétne,“ tvrdí Kovačevičová.
V Košiciach rozprúdil debatu počet mestských častí. Zatiaľ je ich 22, otázkou je, koľko ich ostane. Foto: Boris Macko
Zdôraznila, že nejde len o počet mestských častí, ale aj iné ukazovatele. Napríklad či a koľko ľudí z administratívy bývalých mestských častí by bolo treba prepustiť. „Agenda, ktorú robia by nezmizla len tak. Niektorí úradníci by tak či tak museli ostať. Jednoducho je to šité horúcou ihlou. Páni poslanci povedal A, ale nie B. Dalo by sa to pochopiť, ak by mala zmena nasať už od nasledujúceho volebného obdobia, čiže s platnosťou od roku 2026. Ale navrhujú zmeny až od roku 2030," tvrdí Kovačevičová s tým, že o svoj post sa nebojí.
„Ešte treba dodať, že mestské časti stoja menej, ako chod magistrátu," uzavrela predsedníčka Rady starostov.
Referendum – áno, či nie?
Podľa starostu sídliska Ťahanovce Miloša Ihnáta je veľkou smolou, že Ústavný súd SR zahradil poslancom MZ schváliť prípadné zníženie, či zlúčenie MČ. „Mne sa páčil návrh Košického klubu, ktorý by som podporil. To by bolo funkčné, vykonateľné a jednoducho by to prinieslo službu a servis obyvateľom," prezentoval svoj pohľad.
Súčasný návrh, podľa ktorého by Košice mali štyri mestské časti by rešpektoval, ale podľa neho nie je dobrý. „Mestská časť má svoje opodstatnenie. Ide o operatívnu činnosť. Ak by niečo zlyhalo, občan to okamžite pocíti. Uvidíme, čo bude ďalej," mieni Ihnát.
Čítajte viac Košice sa dočkali: po troch rokoch je hotový obchvat. Pre motoristov bude zadarmo
Pristavil sa aj pri jednom z návrhov vedenia mesta, podľa ktorého by mali byť zrušené všetky mestské časti a ostal by len magistrát. „Ide o obraz ušetrenia peňazí, ale aj fungujúci systém. Ak by niekto rozbil na nchodníku 14 fliaš a vola by som mesto, tak by sklo upratali po troch mesiacoch. Ale ja to urobím do 10 minút. To je ten rozdiel," povedal Ihnát.
Upozornil aj na ďalší fakt týkajúci sa potenciálneho počtu MČ v Košiciach. „Podanie malých košických mestských častí na Ústavný súd sa týka možnosti referenda. Trvajú na tom, že majú právo na to, aby sa k tomu vyjadrili aj obyvatelia v referende," podotkol starosta s tým, že ani v parlamente by sa nemalo o počte MČ rozhodnúť skôr, ako o podaní rozhodne Ústavný súd SR.
