Sokoliarov z celého sveta privítali Základná škola v Štiavnických Baniach aj Múzeum vo Svätom Antone. Celkovo prišli delegáti a pozorovatelia z 34 krajín – medzi nimi malo zastúpenie napríklad Francúzsko, Grécko, Japonsko, USA, Spojené kráľovstvo, Južná Afrika, Namíbia či Spojené Arabské Emiráty. Na Slovensku sú v rámci 57. Generálneho zasadnutia Medzinárodnej asociácie sokoliarov – International Association for Falconry and Conservation of Birds of Prey, ktoré sa koná pri Galante.
Za ostatných pätnásť rokov je to už druhýkrát, čo naša republika hostí takúto veľkú udalosť s doteraz najväčším prezenčným zastúpením sokoliarskych organizácií z celého sveta. Účastníci diskutujú o aktuálnych témach v rámci tejto oblasti, tiež o ochrane dravcov a ich biotopov. Súčasťou zasadnutia boli voľby viceprezidentov IAF pre regióny stredný východ, severná Afrika, Severná Amerika a Ázia. V rámci programu sa konajú aj ukážky lovov s pomocou vycvičeného dravca. Podujatie organizuje Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore.
Široký záber
Súčasťou programu boli exkurzie v Banskej Štiavnici, vo Svätom Antone a v Štiavnických Baniach. Tamojšia Základná škola Maximiliána Hella, ktorá prvá začala učiť sokoliarstvo ako povinný predmet, privítala medzinárodných hostí s veľkým potešením. Urobili im prehliadku celej školy s areálom, zároveň prezentovali svoj vzdelávací systém. Nadobudnuté schopnosti im ukázali žiaci prvého a druhého stupňa, tiež materskej školy, ktorá pod nich patrí.
„No a keďže máme presah aj v rámci humanizácie väzenského systému, svoje umenie prišli predviesť tiež dvaja odsúdení z Ústavu na výkon trestu v Banskej Bystrici. Vlastne ukázali, čo sa vďaka našej iniciatíve naučili za múrmi väznice,“ hovorí riaditeľ školy Pavel Michal. Vysvetlil tiež, prečo asociácia zasadá práve u nás.
„Slovensko je v rámci sokoliarskeho vzdelávania vo svetovom meradle vnímané ako líder. Okrem našej základnej a materskej školy sú tu aj tri stredné odborné, ktoré sa tomu venujú. Konkrétne lesnícka v Banskej Štiavnici, Prešove a Banskej Bystrici (Pod Bánošom),“ vymenoval. Ďalšou „kapitolou“ sú univerzity – Technická vo Zvolene, Slovenská poľnohospodárska v Nitre či Veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, kde sa tiež sokoliarstvo vyučuje ako predmet.
„Je to krásne ucelené – od dvoch až po 27 rokov to funguje v rámci vzdelávacieho systému, čo je úžasná vec. To bolo prezentované aj v rámci večerného galaprogramu,“ pokračoval Michal. „Čerešničkou“ bolo ocenenie siedmich významných sokoliarov, ktorí sa zaslúžili o vznik ich klubu pri Slovenskej poľovníckej komore a boli pri zápise do zoznamu svetového nehmotného dedičstva UNESCO. Slovensko je na tejto „listine“, ako spoločný prvok, medzi 24 krajinami.
Ocenení stáli tiež pri zrode sokoliarskych krúžkov a rehabilitačných staníc. „Cena v podobe sokolieho pierka bola vyrobená známou šperkárkou Annamáriou Mikulíkovou. Je predpoklad, že v budúcnosti by ho mohli získať aj ďalší,“ povedal Michal.
Čítajte aj Hrad Likava odhaľuje svoje tajomstvá po stáročiach. Pod ruinami našli pec na chleba aj tajný vodný systém
Súčasťou prezentácie bolo aj vyznanie jednej zo žiačok o tom, čo jej sokoliarstvo dalo. „Hovorila, tiež v angličtine, ako jej to pomohlo pri získavaní sebavedomia, priateľstiev a pri motivácii v rámci rodinného života. Ona sama totiž učí svojho otca lietať dravce. Bola to veľmi citlivá a emotívna spoveď,“ priblížil riaditeľ unikátnej školy fungujúcej v Štiavnických Baniach.
Záujem armád
Naše sokoliarstvo patrí do top krajín, ktoré sa tejto tradícii venujú, pričom podľa Michala sme minimálne v prvej päťke. Bývalý sekretár IAF, ktorý nedávno odišiel do dôchodku, však na jednej zo svojich posledných návštev povedal, že Slovensko je dokonca v najlepšej trojke.
„Má to u nás hlboké korene. Na vysokej úrovni sú aj Česi, Rakúšania, Nemci, Maďari,“ vymenoval Michal s tým, že Poliaci sa už tiež približujú k tým najlepším. Významný je pre neho v rámci aktuálneho zasadnutia aj fakt, že ich škola teraz získala v medzinárodnej asociácii samostatné členstvo. „Čiže okrem Slovenského klubu sokoliarov sme v tejto prestížnej organizácii ešte aj v takejto podobe,“ ozrejmil s úsmevom. „Ide o to, aby sa táto štyritisíc rokov trvajúca tradícia posúvala z generácie na generáciu, pričom relatívne to ide v nezmenených formách výcviku,“ konštatoval.
Čítajte aj Dedinu pri Lučenci dusí čierna skládka, pri kostole behajú potkany. Miestni sa boja nákazy žltačkou
Záverom spoločného stretnutia je fakt, že Slovensko sa do sokoliarskeho sveta zapisuje veľmi úspešne. „Jedinečným spôsobom nás prezentuje aj v zahraničí, čo si všímajú tiež naši vrcholní politickí predstavitelia. Uvedomujú si, že sokoliarstvo môže byť, a dokonca už aj je, vývozným artiklom,“ tvrdí Michal. „Samozrejme, nie čo sa týka montovania či výroby áut. Skôr duševným a vzdelanostným – potrebujeme sa prezentovať aj na takejto pôde,“ zhodnotil. Vzápätí objasnil, že to nie je len o nejakých vystúpeniach.
„Tie sa bežne robia v Grécku, Chorvátsku, Slovinsku, Taliansku či všetkých okolitých krajinách okrem Rakúska. K nám sa ale sokoliari chodia učiť, čo je dôležité, odchovávať a rehabilitovať pernaté dravce. A to aj zo Strednej Ázie, kde by sme povedali, že sokoliarstvo tam tie korene má, no momentálne je na úpadku,“ vysvetlil. Ako ich liečiť, operovať a zachraňovať im životy, sa vzdelávajú tiež na univerzite v Košiciach.
„Napríklad v našej škole boli sledovať, aj u niektorých ostatných chovateľov, ako sa robí umelá inseminácia dravcov, ktorú realizujú naši žiaci. Učia sa vlastne odchovávať dravce a tak zabezpečiť pretrvanie sokoliarstva ďalšej generácii,“ podčiarkol. Záujem o túto oblasť prejavili dokonca aj niektoré armády. Na Slovensku už boli ich zástupcovia veteriny z Česka, Portugalska či Španielska, ktorí zastrešujú biologickú ochranu letísk (minimalizuje riziko stretu lietadiel s vtákmi) prostredníctvom dravca.
Čítajte aj Metropola Liptova chystá veľké vianočné prekvapenie. Vyrovná sa svojmu východnému susedovi?
„Záujem o takéto vzdelávanie prejavili aj v našej škole zástupcovia Letiska Džingischána v Mongolsku, ktoré sa nachádza v blízkosti hlavného mesta Ulanbátar,“ prezradil Michal. Určite vraj budú spolupracovať tiež s ďalšími – napríklad s Ukrajinou či Moldavskom. „Sú to agrárne krajiny, ktoré si s pomocou dravcov môžu ochrániť svoju úrodu. Sú to obilnice nielen Európy, ale aj širokého sveta. Tam všade má slovenské sokoliarstvo a jeho vysoká úroveň presah, čo vychádza z takýchto stretnutí,“ uzavrel.
