Znížením počtu mestských častí Košíc, ktorých je v súčasnosti 22, sa zefektívni fungovanie samosprávy a ušetria sa milióny eur v prospech obyvateľov mesta. Zdôraznil to vo štvrtok na tlačovej konferencii poslanec NR SR Igor Šimko. Podľa neho by došlo k racionalizácii fungovania metropoly východu.
Rok 2030 nie je mantra
Šimko poukazuje na to, že len na chod mestských častí vynakladá mesto 8,7 milióna eur ročne, čo predstavuje za jedno volebné obdobie, teda štyri roky takmer 36 miliónov eur. Financie by sa pritom dali využiť na iné potrebné investície. „Navrhovaný model štyroch mestských častí – Košice 1 až 4 podľa poslanca reflektuje administratívne členenie okresov. Informoval, že návrh už bol prerokovaný s viacerými ministerstvami, ktoré sa podieľajú na jeho príprave. Zmena má byť pripravená tak, aby nadobudla účinnosť od roku 2030. Rok 2030 nie je žiadna mantra, ale rozumný časový rámec dohodnutý s mestom Košice, aby bol prechod postupný,“ zdôvodnil Šimko.
Zmena podľa neho žiadna mestská časť nepríde o svoju identitu, či už ide o názvy, históriu a symboliku, ktoré ostanú zachované. Dodal, že téme sa spolu s kolegom Sitkárom venujú už viac ako rok a pol vrátane verejnej diskusie a zozbierania viac ako 10 – tisíc podpisov a stoviek podnetov od ľudí. Jedným z kompromisov je podľa Šimka aj návrh zvýšiť počet mestských poslancov o desať na 51. V košickom mestskom zastupiteľstve by tak každá mestská časť mala svojho zástupcu.
Sitkár upozornil na to, že v rámci navrhovanej zmeny sa počet poslancov v mestských častiach zníži zhruba o 100 oproti súčasným 178. „Zároveň navrhujeme zníženie koeficientu pre výpočet odmien poslancov z 15-násobku na desaťnásobok minimálnej mzdy, čo sa týka mesta, a čo sa týka mestskej časti z desaťnásobku na sedemnásobok. Financie na odmeny takto neprekročia terajší rozpočet," povedal Sitkár.
Súčasťou návrhu oboch poslancov je aj zmena, aby košického primátora mohli po novom zastupovať traja námestníci namiesto doterajších dvoch. Novelu zákona o meste Košice posunuli poslanci NR SR začiatkom októbra do druhého čítania.
K súčasnej situácii sa vyjadril aj starosta košickej mestskej časti Dargovských hrdinov Dominik Babušík. Práve on predkladal v mestskom zastupiteľstve za Košický klub viacero návrhov na zlúčenie mestských častí. No ani raz neuspel.
Zmena po 30 rokoch je načase
Aj preto je presvedčený o tom, že počet mestských častí treba znížiť bez ohľadu na to, či sa tak stane na pôde mestského zastupiteľstva, alebo NR SR. „Rozpráva sa o tom 30 rokov. Košický klub aj ja sme mali snahu, kým to novelizovaný zákon o Košiciach povoľoval, riešenie tejto otázky v mestskom zastupiteľstve. Lenže celý proces sa naťahoval dva roky, boli tam neustále pripomienky a výčitky niektorých kolegov hlavne z malých mestských častí,“ komentoval pre Pravdu Babušík doterajší vývoj.
„Pýtali sa, prečo sme sa tak rozhodli. Vyčítali aj to, že je to nevhodné a nie je to dobré. Už sme všeobecne došli do štádia, keď o tom treba prestať rozprávať a radšej hľadať kompromis. Čiže redukciu počtu mestských častí, teda nové usporiadanie mesta,“ povedal starosta.
Aj preto mu v princípe neprekáža ani návrh poslancov NR SR Igora Šimka a Andreja Sitkára. Na druhej strane má aj nedostatky. „Podľa mňa vznikne veľká disproporcia v počte obyvateľov a veľkosti územia.. Čiže Košice II, čo je od Západu po Šacu bude mať zhruba 70 – tisíc obyvateľov. No Košice III, kde bude Košická Nová Ves a Dargovských hrdinov majú mať zhruba polovičný počet obyvateľov. Preto náš návrh bol – aj keď s väčším počtom mestský častí, lepší. Nenavyšoval počet mestských poslancov i vicestarostov a vychádzal z reálnejších kontúr,“ myslí si Babušík.
Dodal, že akýkoľvek predložený návrh nie je dokonalý. Ani tie, ktorý predložil za Košický klub v košickom mestskom zastupiteľstve. „Ale je čas niečo s tým spraviť. V mestskom zastupiteľstve už uplynul enormne dlhý čas na dohodu a rozprávanie, keď to bolo na rôznych radách a fórach odmietané a kritizované. Dokonca došlo aj k nepochopeniu tvrdenia, aby sme sa dohodli, lebo to rozhodnú za nás. Niektorí kolegovia hlavne z malých mestských častí o tom neboli ochotní komunikovať. Vnímali to skôr ako záležitosť, ktorá sa nikdy nestane. Teraz máme niečo reálne v NR SR. Keď vynechám politickú rovinu, tak je potrebné, aby sa našil konsenzus a došlo k zníženiu počtu mestských častí,“ podotkol starosta s tým, že ak to nešlo v mestskom zastupiteľstve, nech to spraví NR SR.
Do zámeru možného zníženia mestských častí sa pustil aj kvôli tomu, že vyštudoval politické vedy a táto téma je mu blízka. „Nezačal som s tým preto, aby som sa zviditeľnil, alebo nejako z toho vytĺkal politický kapitál. No potrebujeme fungujúcu samosprávu, ktorá bude mať kompetencie, financie. S aktuálnym počtom a usporiadaním mestských častí sa to v Košiciach nedá,“ zdôraznil Babušík.
V posledných mesiacoch podal viacero návrhov na zníženie mestských častí. Ich počet postupne zvyšoval z 9 na 12. „Je to zhruba polovica z toho, čo aktuálne máme. Osobne si viem predstaviť aj menej. Ale nebolo možné to uskutočniť, lebo treba dostatočný počet hlasov na to, aby mestské zastupiteľstvo návrh schválilo,“ vysvetlil starosta.
Analýza príde neskoro
S prvým návrhom na zmenu prišiel ešte v novembri 2023, čo bol zhruba rok po komunálnych voľbách. „Urobil som to kvôli tomu, aby nikto nepovedal, že to robím schválne pred voľbami. Mali sme tri dlhé roky na to, aby sme sa dohodli. Na jar 2024 došlo k podpisu zmluvy medzi mestom a košickými univerzitami, ktoré sa mali podieľať na analýze zníženia počtu mestských častí. Nič ďalšie sa neudialo ako je rok dlhý. A objednávka na analýzu odišla reálne až v marci tohto roka,“ upresnil Babušík.
Dodal, že pre oficiálnym objednaním analýzy odovzdal spolu s kolegami z Košického klubu do podateľne na magistráte konkrétny návrh na 12 mestských častí. „V ňom sme zohľadnili všetky požiadavky kolegov z Rady starostov aj mestského zastupiteľstva. Mali sme v ňom dokonca aj odpovede z ministerstiev financií a vnútra, ako sa má riadiť nové usporiadanie z pohľadu majetku, prevodov, financovania právnych záležitostí až po také veci, ako je výmena občianskeho preukazu,“ uviedol starosta s tým, že spolu s kolegami sa návrhu naozaj poctivo venovali.
Naproti tomu má byť analýza objednaná mestom spracovaná najneskôr v marci budúceho roka. „Prešvihol sa tak termín, ktorý nám ústavným súdom pozastavené znenie zákona o meste Košice dávalo možnosť rozhodnutia v mestskom zastupiteľstve. Dalo sa tak urobiť najneskôr rok pred termínom konania komunálnych volieb. Termín teda uplynie v týchto dňoch,“ argumentuje Babušík. Analýza tak podľa neho príde neskoro a mestské zastupiteľstvo nebude môcť rozhodnúť ani v prípade, keď ústavný súd vyriekne verdikt, že všetko je v poriadku.
Viceprimátor: Zmena prebieha skryto a bez odbornej diskusie
Aktivitu Šimka a Sitkára odmieta viceprimátor Košíc Marel Gibóda (SaS), ktorý sa odvoláva na spomínanú analýzu, ktorú si objednal magistrát. Podľa neho je to dobrý krok. „Ešte je dosť času na to, aby sme prijali zodpovedné rozhodnutie na základe výsledkov analýzy,“ prezentoval Gibóda svoje stanovisko na štvrtkovom brífingu.
Prekáža mu, že avizovaná zmena počtu mestských častí prebieha skryto a bez verejnej diskusie. Svoje tvrdenie podoprel tým, že za mesto Košice môže hovoriť len mestské zastupiteľstvo a primátor. Navyše práve mestské zastupiteľstvo schválilo vypracovanie odbornej nezávislej analýzy. Podľa neho si nevyhnutnosť zoštíhlenia samosprávy uvedomujú aj mnohí starostovia a mestskí poslanci, no nevedia sa zhodnúť na jej podobe. Práve k prijatiu definitívneho modelu má pomôcť spomínaná analýza.
Gibóda podrobil kritike aj návrh na zvýšenie mestských poslancov z terajších 41 na 51 s tým, že svojho zástupcu by mala každá mestská časť. Uviedol, že by tak došlo k zneváženiu hlasu bežného obyvateľa Košíc, keďže zástupca menšej mestskej časti by mal do zastupiteľstva jednoduchšiu cestu, ako kandidáti z väčších volebných obvodov.
Viceprimátor poukázal aj na to, že návrh, ktorý je po vyše 30 rokoch zásadný pre fungovanie Košíc predkladá poslanec NR SR Šimko len ako pozmeňovací návrh a nie návrh zákona. „Myslím si, že aj to poukazuje na fakt, že pán poslanec si nie je istý v tom, čo chce dosiahnuť a nemá podklady na to, aby túto zmenu obhájil,“ uzavrel Gibóda.
