Megainvestícia čínskeho výrobcu autobatérií do elektrických vozidiel vyrastie pomerne rýchlo. Spustenie výstavby fabriky sa uskutočnilo v rámci výjazdového rokovania vlády k projektu Gotion Inobat Batteries (GIB) v Šuranoch. Rokovanie malo začať v utorok o desiatej doobeda, no kvôli protestom sa to trochu posunulo.
Migaľ prirovnal Suju k opici
Okolie spoločenského domu, kde sa rokovanie konalo, ohraničili kovovými zátarasami. Ministri prichádzali k zadnému vchodu, pričom výhľad nespokojných obyvateľov na členov vlády bol „zakrytý“ veľkým autobusom pre novinárov a sanitkou, ktoré v blízkosti budovy parkovali.
„Hanba, zradcovia,“ kričali nahlas protestujúci, ktorých bolo počuť široko-ďaleko. Vytrvalo mávali slovenskými vlajkami, pískali a trúbili na klaksónoch viac ako hodinu. Megafón v ruke mal aj Miroslav Suja z mimoparlamentnej strany Republika.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) potvrdil, že niektoré komunikácie boli zablokované. „Nie tisíckami ani stovkami ľudí, bolo ich dvadsať, možno tridsať. Z pohľadu polície to nebolo úplne zvládnuté,“ mieni.
Atmosféru na mieste komentoval stručne. „V živote by ma nenapadlo, že v dnešnej dobe budú ľudia protestovať proti investíciám na Slovensku. Investícia viac ako 1,2 miliardy eur zamestná stovky, možno až tisícky ľudí,“ pripomenul. Je presvedčený, že časť protestujúcich bola zavedená „určitými bývalými politikmi, ktorí sa na tom snažia robiť nejaký svoj politický profit a získať body“.
„To, čo som teraz videl, pre mňa už nie je žiadna demokracia, ale anarchia,“ pokračoval Takáč. „Potom sa ani nečudujem, že Európa vyzerá, ako vyzerá a krajiny, ktoré majú možno inú politiku, vedia investovať a riešiť veci úplne inak. Preto ak takto budeme v Európe pokračovať, tak veľmi zle dopadneme,“ doplnil.
Po ňom sa pri novinároch pristavil aj minister investícií Samuel Migaľ (nom. Smeru). „Je úplne v poriadku, keď ľudia protestujú, ale keď tam vidím nejakého Suju z Republiky skákať ako opicu a keď toto sa nám má dostať do parlamentu, tak zbohom krásny svet. To je katastrofa. Zažil som už všetko možné, ale nie, že to je PR kampaň nejakej fašistickej strany,“ rozhorčil sa.
Sú na správnom mieste
Čínsky investor má stavebné povolenie na haly, sklady a trafostanicu. Niektorí obyvatelia sa obávajú, že tento projekt ohrozí prírodu, pôdu aj miestne zdroje pitnej vody. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) reagovala, že sa osobne stretla s ľuďmi, ktorí robia demonštrácie. „Pýtala som sa ich, prečo to považujú za nebezpečné. Ubezpečila som ich, že to tak nie je. Keď spoločnosť zorganizovala návštevu takej istej fabriky v Číne, tak tí, ktorí ju absolvovali mohli zistiť, že vplyvy na životné prostredie sú skoro žiadne,“ poznamenala.
Saková zdôraznila, že Šurany sa stanú významným priemyselným bodom nielen na mape Slovenska, ale aj Európskej únie, podľa ktorej analýz sa do roku 2032 dopyt po batériových úložiskách či batériách celkovo takmer zdesaťnásobí. Pokračovala, že testovacia prevádzka je naplánovaná na koniec roka 2026 a už začiatkom toho nasledujúceho odštartujú plnú výrobu.
„Nachádzame sa síce v poľnohospodárskom regióne, ale oslavujeme tu veľmi významný míľnik rozvoja slovenského priemyslu,“ podčiarkla. „V dnešnom meniacom sa svete a najmä v globálnej energetickej revolúcii, kedy prechádzame od tradičnej výroby energií z fosílnych palív na získavanie energie zo slnka či vetra a potrebujeme ju ukladať do nabíjateľných úložísk, takúto investíciu prichádzajúcu na Slovensko môžeme nazvať nadčasovou,“ tvrdí ministerka.
Šuriansky projekt označili zástupcovia z Číny ako nový impulz do zelenej transformácie Európy. Predseda predstavenstva GIB EnergyX Slovakia Steven Cai uviedol, že toto je začiatok novej kapitoly, ktorá je založená na inovácii, partnerstve a udržateľnosti. „Ja a moja rodina sme si tu našli nový domov, vážime si pohostinstvo tunajších ľudí. Je privilégium prispieť k rozvoju krajiny, ktorá nás tak privítala,“ povedal. Zároveň podčiarkol, že ich poslaním je tiež investovať do vzdelávania miestnych talentov.
„Plánujeme spoluprácu so slovenskými univerzitami, aby sme tu vyškolili odborníkov na výrobu batérií. Bude tu centrum pre trvalo udržateľný priemysel pre Európu, zároveň viac než továreň,“ zhodnotil s tým, že ide tiež o prielom k jasnejšej budúcnosti Slovenska a vzdelanejší svet.
„V roku 2026 odštartujeme pilotnú a začiatkom roka 2027 sériovú výrobu,“ potvrdil. Prvé vzorové prototypy dáme našim zákazníkom v septembri budúceho roka,“ spresnil. Spoluprácu Slovenska a Číny označil za ich vlajkovú loď. „Je to jeden z najväčších projektov v oblasti lítiových batérií v Európskej únii. Vytvoríme okolo 1 300 pracovných miest a v druhej fáze sa to zvýši na 3 500. Rastový potenciál je obrovský, tu u vás sme na správnom mieste,“ dodal.
Pravidelné kontrolné dni
Saková objasnila, že až osemdesiat percent z 1 300 zamestnancov tam bude stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných. „Prinesie im to možnosť profesionálneho rastu v modernom prostredí,“ podotkla. Je presvedčená, že aj tento projekt môže prispieť k tomu, aby mladí po štúdiách neodchádzali pracovať do zahraničia, ale realizovali sa doma.
„Prichádzate do krajiny, ktorá je svojím spôsobom stabilná a jej výsledky sú v zahraničí vnímané inak ako tu na Slovensku,“ prihovoril sa čínskym investorom premiér Robert Fico. „V roku 2007, keď sme prijali rozhodnutie pokračovať vo výstavbe atómových elektrární na Slovensku, boli sme pod obrovským tlakom. Vtedy bolo jadro tabu. Dnes zrazu všetci hovoríme, že je to jediná cesta, ako dosiahnuť ambiciózne klimatické ciele. Bolo to správne a nadčasové rozhodnutie,“ konštatoval.
Za nadčasové označil aj rozhodnutie postaviť na Slovensku závod na výrobu batériových článkov. „Keď sme pred rokom 2023 a pred vznikom tejto vlády hovorili o tomto projekte, mnohí nás, aj v Únii, varovali,“ pokračoval.
„Zrazu však Európska komisia prichádza s oficiálnym programom podpory výroby batérií pre elektromobily v hodnote viac ako osem miliárd eur. My ale máme náskok – pilotná výroba u nás začne už v budúcom roku,“ zopakoval. Vláda sa podľa neho na výjazdovom rokovaní v Šuranoch dohodla, že sa tam bude stretávať na kontrolných dňoch v pravidelných, zhruba štvormesačných, intervaloch.