Hlavné mesto spolu s mestskou časťou Karlova Ves využilo na postavenie nového parkovacieho domu pôvodné parkovisko, to po novom ponúka dvojnásobne viac miest. „Verím, že nové kapacity prispejú k zlepšeniu parkovania v tejto lokalite,“ povedal primátor Bratislavy Matúš Vallo na oficiálnom otvorení domu s tým, že Karlova Ves aj vedenie magistrátu si uvedomovali kolabujúce možnosti státia autami v oblasti a začali ho riešiť.
Dvojpodlažný parkovací dom má spolu 72 parkovacích miest – z toho 34 na otvorenom nadzemnom poschodí, kde môžu vodiči odstaviť auto bez obmedzení, a 31 miest v krytej spodnej časti, ktorú môžu využívať obyvatelia po vybavení bezplatnej parkovacej karty – takzvanej PAAS rezidenčnej karty. Ďalších sedem miest pribudlo priamo pred budovou.
Okrem parkovacích miest pribudne zeleň a mesto vyriešilo aj osvetlenie. Ak to bude potrebné, kapacity parkovacie domu sa dajú nadstavbou rozšíriť.
Koniec nočnému krúženiu?
Parkovanie v dome nájdu tak obyvatelia sídliska, ako návštevy. Nepôjde však o záchytné parkovisko – v tejto lokalite by ani nedávalo zmysel. Spodná polovica (1. podlažie) je určené pre rezidentov budúcej parkovacej zóny, ktorá vznikne na Dlhých dieloch. Vrchná časť bude slúžiť pre parkovanie cez systém PAAS. Dlhodobé parkovanie je tiež ošetrené – jedno miesto nebude možné blokovať dlhšie ako 12 dní.
Okrem samotnej stavby mesto investovalo aj do nového osvetlenia, zelene a kamerového systému, ktorý monitoruje nielen dom, ale aj jej okolie. Hoci je stavba aktuálne surovým objektom z betónu, jeho steny časom pokryje ťahavá zeleň – je to ekologický prvok, keďže obrastenie rastlinami zníži teplotu objektu v lete, ale aj pomôže s pohlcovaním CO2. Vizuálne pomôže zlepšiť dojem z čisto panelákového sídliska, na ktorom zeleň chýba.
Problematické bolo podľa slov starostky Karlovej Vsi Dany Čahojovej najmä nočné parkovanie, kedy vo večerných hodinách obyvatelia neraz krúžili ulicami a aj tak našli miesto až po desiatkach minút či ďaleko od vchodu do ich bytového domu.
Od protestov k spolupráci
Čahojová tiež poznamenala, že cesta k parkovaciemu domu nebola ľahká a dúfa, že tento pilotný dom sa stane príkladom ako by malo vyzerať nerušivé parkovanie v obytných zónach. Starostka narážala na situáciu, ktorú potvrdil aj primátor Vallo – obyvatelia mestskej časti proti domu protestovali, hoci bude slúžiť najmä im.
Otvorila tiež tému získavania peňazí. Aby išli podľa jej slov projekty hladko a hlavne rýchlo tam, kde ich najviac treba, je potrebné zamyslieť sa aj nad modelom PPP projektov. Vtedy by parkovací dom postavil a prevádzkoval súkromník, za čo by mu mesto alebo mestská časť ročne platila splátku. Po dosplácaní by prešiel do vlastníctva samosprávy.
Problematická bola tiež pôvodná stavba, teda chátrajúce parkovisko bez majiteľa. Proces povoľovaní aj výstavby nového domu tak zdržovali práve majetkové vysporiadania aj hľadanie zdrojov. Vallo uviedol, že problém s parkovaním majú všetci, no nikto nechce stavbu pod oknami.
Foto: Bratislava - Hlavné mesto SR
V kontexte tohto karloveského je to však absurdný argument – dom znásobil počet existujúcich boxov a s výškou dvoch podlaží rozhodne neprekáža ani netieni žiadnemu obyvateľovi. Skôr sa núka otázka, prečo parkovisko nemá viac podlaží, keďže priľahlé bytovky presahujú aj šesť podlaží. Mesto však nechcelo aby parkovací dom vizuálne prekážal, čo je dôvodom prečo zatiaľ nemá viac úrovní. Primátor však potvrdil, že ak to bude potrebné, kapacity domu sa v budúcnosti môžu navýšiť.
Nový parkovací dom na ulici Ľ. Fullu má byť prvým z viacerých krokov, ktoré majú obyvateľom uľahčiť život – a uliciam Karlovej Vsi priniesť o čosi viac poriadku. Starostka potvrdila, že dom budú monitorovať a budú zbierať dáta o jeho vyťaženosti hneď ako začne fungovať. Zároveň uviedla, že pred postavením domu prebehol prieskum a analýza, ktoré miesta v Bratislave sú najviac problematické čo sa parkovania týka. Suverénne vyšli najhoršie Dlhé diely.
Čahojová tiež upresnila, že prvý parkovací dom nebol postavený z peňazí získaných systémom PAAS, ale z prostriedkov samosprávy, pretože tým mesto vyrovnávalo krivdu. Tá sa podľa starostky týkala toho, že magistrát priznal chybu v nerovnomernom financovaní mestských častí a parkovací dom sa stal kompenzáciou pre Karlovu Ves.
Podľa primátora je nový objekt súčasťou dlhodobejšej stratégie mesta ako riešiť chronický nedostatok parkovacích miest. Hoci zavedenie systému plateného parkovania bolo strašiakom, roky praxe ukázali, že si ho Bratislavčania pochvaľujú. Prvé obavy smerovali k tomu, že autá, ktoré už nebudú môcť len tak voľne parkovať kdekoľvek, sa vyznačením miest presunú na iné ulice. Tam by zase vytlačili iných obyvateľov. Tento scenár sa však nenaplnil a štatistiky aj prieskumy medzi obyvateľmi poukázali na efektivitu systému.
Plán budovať sedem zón PAAS ročne však Vallo označil ako príliš optimistický, v realite dokážu zazónovať tri až päť oblastí. Bratislava však popritom pripravuje aj ďalšie parkovacie domy – v Dúbravke na Saratovskej ulici (196 miest), v Petržalke na Wolkrovej (141) či Topoľčianskej ulici (125). Prvé dva spomínané už majú územné povolenie a žiadajú o stavebné. To má zabrať šesť až osem mesiacov a následne nájde mesto financie na výstavbu.
Foto: A B.K.P.Š
Zároveň sa chystajú aj väčšie projekty záchytných parkovísk P+R – najväčší vznikne pri zoologickej záhrade (544 miest vrátane autobusov), ďalej starosta spomenul dom na Zlatých pieskoch (100 miest) a v lokalite Janíkov dvor, kde majú pribudnúť dve parkovacie stavby po 99 miest, teda spolu takmer dvesto boxov.
