Samospráva zapálila sviečky hrdinom vo štvrtok 30. októbra. „Toto gesto pripravujeme už piaty rok po sebe. Odkedy sme s tradíciou začali, prichádzajú si magickú atmosféru Hája v tento deň užiť stovky ľudí. Vidíme celé rodiny s deťmi, ktoré sa pri tichom svetle sviečok rozprávajú, kto tu leží a prečo,“ povedal primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč.
„Je to najkrajší dôkaz, že si vážime minulosť a odovzdávame úctu k hrdinom mladým generáciám, ktoré budú niesť ich príbeh ďalej. Staráme sa o to, aby ich pamiatka nikdy nezhasla,“ doplnil.
Symbol vďaky
Mesto zabezpečuje výmenu venčekov a zapálenie kahancov od rekonštrukcie vojnového cintorína v roku 2021. Súčasťou obnovy bolo odstránenie rozpadávajúcich sa hrobových obrúb. Zároveň každý náhrobný kameň zo šedého grafitu kamenár očistil a upravil špeciálnou technológiou. Starý typ písma obnovil farbou, zakonzervoval a na kamene aplikoval aj antigrafitovú úpravu, aby ich vandali neničili sprejovaním.
Peniaze na to, tiež na opravu príjazdovej komunikácie, čerpali z dotácie ministerstva kultúry, ktorú im schválila vláda ešte vo februári 2020. Obnova cintorína stála približne 440-tisíc eur. Jeho areál má charakter parkovej úpravy s prevahou trávnatej plochy.
Mnohí padlí vojaci tam ležia ďaleko od domova, bez rodiny, ktorá by im mohla prísť zapáliť sviečku. Práve preto sa samospráva rozhodla, že na každom hrobe bude horieť svetielko – ako symbol vďaky a pripomienka toho, že ich odvaha a obeta neupadli do zabudnutia.
Sviečky na cintoríne zapálili zamestnanci mesta spolu s verejnoprospešnými pracovníkmi (niekedy sa zvyknú zapojiť aj dobrovoľníci). Trvalo to necelú hodinu. Efekt je naozaj nádherný. V obklopení okolitej prírody a jeseňou zafarbených stromov pôsobil celý areál tak trochu tajomne.
Vojnové obete si radnica pripomenula, v ten istý deň, aj pietnou spomienkou o druhej poobede. Nechýbali pritom vojaci z Akadémie ozbrojených síl Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši.
Umierali v bolestiach
Krátko pred začiatkom zapaľovania sviečok sme na cintoríne natrafili na pani Boženu, ktorá práve kládla k jednému z hrobov kyticu červených ruží. A hoci na viacerých tamojších náhrobných kameňoch je jednoducho napísané „Neznámy“, tento bol označený menom.
Čítajte aj Zákaz rýchlej chôdze? Slováci sa zabávajú na Vážneho novele. Polícia vysvetľuje, koho budú merať a komu hrozí pokuta
„Som odtiaľto, z Liptovského Mikuláša. Vždy keď sa mi dá, vybehnem z mesta na tento kopec,“ hovorí poukazujúc na polohu cintorína. Ten sa nachádza na malebnom mieste, z ktorého je krásny výhľad na celé okolie aj Liptovskú Maru.
„Prišla som sem zapáliť sviečku a položiť kvety môjmu bratrancovi Vladimírovi Antolovi,“ pokračovala pani Božena. Vzápätí ukázala rukou na ďalšie tri hroby vedľa neho. „Všetci títo pri ňom – Ján Trnovský, Vladimír Kokavec a Ondrej Paprčka, boli jeho kamaráti. Umreli v septembri 1944 v Slovenskom národnom povstaní, boli to partizáni,“ vysvetlila.
„V horách v Lučivnej ich prepadli Nemci a zaživa im odrezali ruku aj nohu. Zomierali v ukrutných mukách – ľudia ich počuli až do dediny, tak kričali od bolesti,“ opísala desivé posledné chvíle štyroch hrdinov. Objasnila, že mladí muži mali v čase smrti len dvadsať rokov. „Ja som vtedy mala dva roky, takže ich príbeh poznám iba z rozprávania mojej mamy a ďalších príbuzných,“ ozrejmila. Doplnila, že celá rodina niesla odchod mladučkého Vladimíra veľmi ťažko.
Čítajte aj Huliakova novela o hazarde skúša jednotu koalície. Prezident chce zákon vetovať, bez podpory Danka ho neschvália
Je rada, že o miesto posledného odpočinku padlých vojakov sa mesto dôkladne stará. „Veľmi pekne to tu obnovili. Predtým bola okolo náhrobných kameňov obruba, ale ťažko sa to tu preto kosilo. Takže je dobre, že to odstránili. Pôsobí to lepšie a je to tak praktickejšie,“ uzavrela.
Háj-Nicovô je miestom posledného odpočinku 1 369 príslušníkov 1. československého armádneho zboru, vojakov povstaleckej armády a partizánov, ktorí padli nielen v bojoch o Liptovský Mikuláš v roku 1945, ale aj v okresoch Dolný Kubín a Ružomberok. Je najväčším vojnovým cintorínom československých vojakov na území bývalého Československa.
