Hoci sa môže zdať, že vnútrobloky vznikli ako hluché miesta medzi múrmi stavieb, ich existencia bola zámerná a účel praktický. Pri historických budovách išlo o uzavreté miesta, využívané ako sklady. „V minulosti mal dvor predovšetkým hospodársku funkciu – skladoval sa tam tovar, materiál, bývali tam zvieratá a vykonávala sa každodenná práca,” vysvetlila fotografka a nadšenkyňa vnútroblokov Lucia Lišková.
Práve pri starých bytových domoch nachádza Lucia najčastejšie časové kapsuly – uchované fasády, ale aj pôvodné dlažby či zábradlia vo vnútri secesných bytoviek. Príklady nájdeme na Palisádach, Štefánikovej ulici, kde je v átriu zachovaná stavba s okrúhlou vežou, alebo na Konventnej ulici. Dom sa tam čiastočne stráca pod brečtanom, ktorý ho konzervuje.
Vnútrobloky sú v mestách, ako je Bratislava rozmanité, pretože sú rôzne staré a tým pádom sa líšia architektúrou. Vynikajú ako časové kapsule, priestory s umeleckými sochami a fontánami, divokými záhradami či socialistickými ihriskami. Spoločne však formujú tvár mesta.
Bratislava vyniká aj vnútroblokmi, pri ktorých máte pocit prechádzky po Paríži. Lišková našla prekvapivo vzácne dvory na na Zochovej, Ulici 29. augusta či na Medenej, Gajovej, Klemensovej a Grösslingovej.
Vzácne vnútrobloky mesta
„V Bratislave máme pomerne málo viacúrovňových vnútroblokov a ak sa také objavia, nachádzajú sa prevažne v medzivojnových rondokubistických bytových domoch (československá varianta kubizmu z obdobia po prvej svetovej vojne, najmä roky 1918 – 1925, kedy začala väčšia výstavba nízkych, blokových domov – pozn.red.). Vždy, keď takýto dvor objavím, nesmierne sa poteším, akoby mi niekto ukázal tajnú skrýšu v byte,” prezradila s tým, že ide o pomerne netypické stavby na hlavné mesto.
Átriá síce majú rôzne veľkosti, no možno ich vnímať ako prechod z rušnej ulice do ticha bývania. Sú súčasťou mesta, no dianie v nich akoby stíchne. Dokonca aj pri bratislavskej Novej dobe, jednom z prvých sídliskových projektov 30. rokov, sa architekt Friedrich Weinwurm snažil o vytvorenie kľudného prostredia uprostred ulice a o prepojenie ľudí cez vonkajšie spoločné priestory.
Foto: Lucia Lišková
Od druhej polovice minulého storočia začali mať ešte silnejší komunitný význam, kedy sa vo vnútroblokoch stretávali všetky generácie a celé sídlisko. Vznikol v nich multifunkčný priestor chránený pred ulicou, kde sa mohli bezpečne hrať deti, dospelí porozprávať na lavičkách, vyvešať prádlo, skladovať bicykle ale aj nasadiť kvety či zeleninu. Práve také sadenie je značne komunitnou záležitosťou, pri ktorej sa susedia zblížia a učia deti záujmu o svoje okolie.
Zatiaľ čo historické vnútrobloky sú hodnotné aj ako svedkovia doby a panelákové átriá 80. rokov ako domovy umeleckých fontán či ihrísk, každý tento priestor má svoju originálnu atmosféru. Tú často budovalo aj množstvo zabudnutej zelene, ktorú v nich kedysi dávno vysadili pôvodní obyvatelia.
Foto: Lucia Lišková
Neskôr sa však začali meniť na parkoviská, či chátrajúce plochy nebezpečné pre návštevníkov. „Žiaľ, v Bratislave máme stále veľa dvorov s nevyužitým potenciálom – buď sú plné áut, alebo sa z nich stali pusté, zarastené miesta plné neporiadku,” dodala Lišková.
Záchrana pred teplom
Mnohé z nich zostali dodnes takmer nedotknuté, čím sa ich životnosť znížila, iné prešli postupnými úpravami. Teraz sa však ich zmysel znovu objavuje a dostáva do popredia. Vnútrobloky totiž podľa posledných štúdií nie sú len architektonickým či spoločenským priestorom – pomáhajú mestu znížiť teplotu počas letných horúčav.
Dôvod je jednoduchý – dvory sú často plné tieňa, slnečné svetlo do nich preniká neraz iba cez okná chodieb, alebo len pár hodín z dňa. Dlhodobý tieň ochladzuje okolie aj bez ohľadu na to, či je plný zelene. Samozrejme, stromy, kríky a tráva sú lepším riešením aj pre zlepšenia ovzdušia, keďže pohlcujú plyny z výfukov áut.
No ani betónové plochy nie sú na škodu, pokiaľ sú v tieni bytovky. Sú tak studenšie ako okolitá teplota pretože chlad nasávajú, no problémom je, že neprepúšťajú vodu. Dokonca podľa štúdie, ktorú vypracovala Stavebná fakulta Technickej univerzity v Košiciach, sú bratislavské vnútrobloky (merali ten v Rezidencii Blumentál od firmy Corwin) počas horúcich dní až o 15 percent chladnejšie než okolité ulice.
Betónové plochy sú však dvojsečnou zbraňou, zvyšujú mestu teplotu, ak na ne celý deň svieti slnko. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy tiež dokázal, že nepriepustné povrchy (betón, asfalt) výrazne zhoršujú miestne prehrievanie.
Snímky termovízie ukázali, že trávnaté a zelené plochy mali teplotu nižšiu až o 22 °C ako asfaltová cesta. Zeleň v medzi blokmi zároveň pohlcuje prach a nečistoty z ulice, ich miera je nižšia až o 31 percent. Pri starých vnútroblokoch je náročné zmeniť asfalt na trávu, no je dobré ho aspoň doplniť stromami tvoriacimi tieň.
Najlepšie z hľadiska zelene je na tom Lamač či Dúbravka. Preto je dôležité väčšie, otvorené vnútrobloky zaplniť tieniacimi stromami, rastlinami a trávnikom, aby mestu nezvyšovali teplotu – stávajú sa tak doslova ostrovmi chladu.
Verejná obývačka
Účel moderných dvorov vyzdvihujú aj urbanisti, preto sa k nim súčasné projekty vracajú ako k priestoru, ktorý môže zlepšiť kvalitu bývania, vzťahy medzi ľuďmi, rozšíriť mesto o novú zeleň a pridať sídlisku na hodnote – ak je vonkajší dvor upravený a vybavený napríklad ihriskom, cvičiskom pre psov, či grilom, je to priestor navyše k bytu.
David Sim, svetoznámy dánsky urbanista, chápe prínos vnútroblokov nielen kvôli spomínaným vlastnostiam, ale aj v tom, že ide o úplne iný typ vonkajšieho priestoru mesta. Zdôrazňuje, že zdravé mestá musia mať čo najviac rozmanité plochy pre pohyb a trávenie času – átriá sú dosť odlišné než napríklad ulica, majú povahu interiéru, ale sú vonku.
Sim doslova apeluje na to, aby sa bytovky postavili tak, že medzi sebou cielene vytvoria vnútrobloky. Nemá sa iba stavať viac budov a zahusťovať, ale práve usporiadaním panelákov budovať vonkajšie priestory pre ľudí. Každý vnútroblok by v ideálnom meste mal mať iný účel, viac či menej ruchu – ihrisko, psí park, kaviareň so záhradou.
Vytvoria sa tak vrstvy v ktorých si každý nájde to svoje a átriá ožijú. No na pomery takej Bratislavy postačia aj menšie kroky, napríklad ak sa začnú obyvatelia o svoje vnútrobloky starať vlastnými silami, alebo verejné dvory zrekonštruuje mesto a dá im tak využitie.
V tomto sa Bratislava posunula a zrevitalizovala vnútroblok na Narcisovej ulici. Starý asfalt nahradila vodopriepustná dlažba, ktorá pomôže pri prehrievaní aj odtoku dažďovej vody a tiež lepšie usporiadali parkovacie miesta.
Okrem trávnatej plochy, zelene a trvalkových záhonov či zelených striech na kontajnerových stojiskách pribudli oddychové zóny s pitnou fontánkou a hmlovými sprchami. Betónová plocha tak získala trávu, ktorá znižuje prehrievanie, tieň a stlmila aj hluk z dopravy, no tiež pomohla s bezbariérovosťou obrovského vnútrobloku, nehovoriac o tom, že teraz vyzerá oveľa lepšie. Neskôr príde na rad aj priestor medzi Jégého, Stodolovou a Palkovičovou.
Foto: MČ Ružinov, DEVLEV
„Vnútroblok je mostom medzi verejným priestorom a intimitou bytu. Je verejnou obývačkou obyvateľov bytových domov: miestom pre komunitu, bezpečné trávenie času pre všetky vekové kategórie, priestorom, kde sa dá zahrať futbal, vyvenčiť psa či nasadiť paradajky,” potvrdila Lišková. Podľa Sima aj tieto pôvodné átriá majú zmysel, pretože umožňujú obyvateľom zažiť pokoj v rušnom meste a sú kontrolovaným priestorom, kde môžete bez obáv vypustiť deti.
Foto: Lucia Lišková
Práve trend spoločných grilovačiek, komunitných záhrad o ktorých plody sa starajú obyvatelia bytovky, či psích parkov sa začína objavovať aj v bratislavských developmentoch a Slováci takéto priestory aktívne požadujú. Príkladom je projekt Nuppu od YIT, kde dokonca funguje požičanie auta medzi susedmi, ale aj za exteriér CE ZA AR-om ocenený projekt Urban Residence.
Vnútrobloky medzi jednotlivými obytnými domami sú členené rôznymi výškami, terén pod trávou sa dynamicky vlní, vypĺňajú ich detské ihriská, relaxačné zóny, ale aj obchody či vyvýšené záhony na sadenie ako súčasť záhrady. Zároveň je plne prístupný verejnosti, čím mestu priniesol kvalitný priestor.
