Martina Horváthová býva v jednom z domov neďaleko kostola s manželom, tromi deťmi a svokrovcami. Jedným z členov ich rodiny bol donedávna aj pes Daxter (11 mesiacov), ku ktorému mali citový vzťah. Koncom septembra však o neho prišli. Zhrozene hovorí, že surovo ho zabili starosta, jeho zamestnanec a veterinár. „Pred ôsmou ráno prišli na náš dvor a strelili do nášho psa, ktorý tu spal,“ ukázala Martina na miesto vzdialené zhruba tri metre od vchodu do domu. V podstate ho vraj, v kaluži krvi, našla pred svojimi dverami.
„Vyplašene som vybehla von, no Daxter bol už nehybný. Starosta povedal, že veterinár do neho strelil len uspávaciu šípku a berú ho na vyšetrenie. Na prvý pohľad však bolo jasné, že klame – veď pes bol zjavne mŕtvy. Hodili ho do vreca na odpad a odniesli,“ priblížila. „Riadne ho strelili do hlavy a bolo vybavené,“ zhodnotila rozrušene.
Nepopiera, že zviera nebolo čipované ani očkované. Zároveň podčiarkuje, že mu nechýbala pravidelná strava ani ich starostlivosť. „Takto sa to predsa nerieši. Bez predchádzajúcej komunikácie či upozornenia jednoducho prišli a drasticky ho odbachli,“ pokračovala. „Daxtera sme mali všetci radi, bol obľúbencom mojich detí. Starosta tvrdí, že útočil na ľudí, ale to nie je pravda. Bol mierumilovný, nikdy nikoho nepohrýzol,“ prízvukuje s tým, že to dosvedčí aj ich suseda, ktorá býva v dome oproti.
Rodinná trauma
V čase incidentu bola prítomná aj jej svokra Jana Horváthová. „Zľakli sme sa všetci. Vybehla som von v pyžame, že čo sa deje. Bol to šok. Celé to videl aj trinásťročný vnuk,“ spomína na incident. „Proti starostovi nič nemám, nikdy nám neublížil, no toto urobiť nemal. Celej rodine to spôsobilo traumu,“ poznamenala.
Martina súhlasne prikyvovala upozorňujúc, že svokra sa lieči na vysoký tlak a dlho sa z toho nevedela spamätať. „No a moja osemročná dcéra dodnes nevie, že Daxter už nežije. Mala ho veľmi rada a keďže má transplantovanú pečeň, pravdu sme jej radšej zatajili. Myslí si, že sme ho dali do útulku,“ povedala. Vzápätí sa vrátila k incidentu so starostom.
„Vravel nám, aby sme psa uviazali na reťaz – ale on tak hrozne trpel. To sa nedalo počúvať, ako kvílil, nemohla som ho tak držať. No a keďže to tu zatiaľ nemáme oplotené, občas odbehol. Prevažne sa ale zdržiaval len v blízkosti nášho domu, nepredstavoval nebezpečenstvo. Bol neškodný,“ zopakovala Martina. Na prípad upozornila aj SOS linku pre zvieratá v núdzi. Šéfka tohto združenia Mária Sliacka už podala podnet na prokuratúru aj enviropolíciu. Má totiž podozrenie, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu.
„Starostovia sú zo zákona povinní, ak nemajú vlastnú karanténnu stanicu, mať zmluvu s odchytovou službou. Tá túlavé psy alebo tie, o ktoré sa majiteľ nechce či nevie postarať, odchytí a následne zoberie do zariadenia na to určeného,“ uviedla Sliacka. „Je faktom, že útulky či karanténne stanice bývajú často preplnené a ak psa niet kde umiestniť, niektorí starostovia postupujú nezákonne. Tento prípad je však unikátny – niet slov na to, že veterinár v sprievode starostu zastrelí psa pred dverami jeho majiteľa,“ konštatovala.
„Ide o rómsku rodinu, ktorá oslovila našu linku s tým, že chcú spravodlivosť. Obávajú sa však, že v tomto prípade bude slepá. Preto sme dali vypracovať trestné oznámenie právničke a poslali sme ho za naše občianske združenie,“ uzavrela Sliacka.
Ivan Vozár z Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici potvrdil, že trestné oznámenie bolo doručené na Okresnú prokuratúru v Lučenci. „Vo veci sa koná. Zatiaľ nie je možné stanoviť presný termín skončenia trestného konania,“ reagoval.
Prijatie podnetu nám potvrdila aj hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Lea Vilhanová. „Odbor odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality sa prípadom zaoberá. Vec je aktuálne v štádiu predprípravného konania, čo znamená, že doposiaľ nebolo začaté trestné stíhanie,“ objasnila.
Báli sa ho deti aj ženy
Oslovili sme aj starostu obce Hrnčiarska Ves Jána Melichera, ktorého sme zastihli na obecnom úrade. „Nie je pravda, že k tomu došlo bez predchádzajúcej komunikácie,“ reagoval. „Tých upozornení zo strany obce a sťažností na ich psa nebolo málo. Išlo o útoky na občanov, ktorí sa báli. Preto som kontaktoval aj útulok v Lučenci. Tam mi ale povedali, že psa, ktorý napáda ľudí, jednoducho nezoberú, lebo bude napádať aj ich zamestnancov,“ povedal.
„Obracal som sa všade, kde sa dalo – ešte v auguste som kontaktoval aj veterinárnu správu, kde som podal sťažnosť. Opakovane som upozornil aj pani Horváthovú. Nereagovala, no znova dochádzalo k napádaniu občanov,“ pokračoval Melicher. „Preto som kontaktoval veterinára, ktorý je odborne spôsobilý, a požiadal som ho o likvidáciu psa. Dokonca s tým súhlasila aj pani Martina, za ktorou som bol osobne a reagovala, že áno, tak ho zlikvidujte,“ tvrdí s tým, že urobil, čo mohol.
„Ľudia mali problémy chodiť na úrad, do obchodu, na poštu aj do práce na miestne poľnohospodárske družstvo, lebo pes ich pravidelne napádal. Deväťdesiat percent z celého dňa bol pustený na voľno,“ zdôraznil. „Jeho majitelia vždy tvrdili, že rozhrýzol vôdzku a keďže pozemok nemajú oplotený, pes vychádzal na verejné priestranstvo, kde ohrozoval ľudí. Brechal a skákal do nich,“ spresnil. „Niektorí muži si už svoje manželky odprevádzali do miestnych častí tak, že so sebou mali palicu. Snažili sa ňou chrániť vlastných príbuzných,“ poznamenal.
Následne zobral do ruky telefón a zavolal konkrétnym ženám, ktoré sa dotknutého zvieraťa báli. Hovor mal pustený nahlas tak, aby sme ich reakcie počuli aj my. Jedna z nich, dôchodkyňa, opísala situáciu, keď volala manželovi, ktorý ju prišiel „ratovať s bakuľou v ruke“. Ďalšia, zamestnankyňa družstva, sa posťažovala, že do práce už chodila len v spoločnosti kolegyne, alebo si o tretej ráno privstal jej manžel a sám ju odprevadil.
Nepríjemnosti opísal tiež zamestnanec obecného úradu Pavel Antal, ktorý mal byť prítomný aj pri samotnej likvidácii zvieraťa. „Napríklad zať išiel domov na kolobežke a pes ho naháňal. Zaznamenala to aj obecná kamera,“ ukázal nám spomínané zábery. „To sa nestalo raz, ale opakovane,“ podotkol. „Skákal aj do detí, ktoré sa chceli ísť hrať dole na ihrisko. Moja tehotná dcéra mala tiež stresujúci zážitok, keď k nám išla na návštevu, aj s malým synom, a ten pes do nich hučal,“ uzavrel.