Viacero Košičanov sa na sociálnych sieťach pozastavilo nad presklením oblúkov arkád na prízemí Urbanovej veže, ktoré prechádza rekonštrukciou. Niektorí v tom nevidia problém, iným prekáža. Pripadá im nevkusné a podľa nich sa na historickú pamiatku v centre mesta nehodí. Viacerí položili otázku, či pamiatkari vedia o presklení.
Podľa riaditeľa Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Košiciach Martina Pristáša sami navrhli takéto riešenie. Po rôznych ohlasoch verejnosti na sociálnych sieťach vydali stanovisko, v ktorom vysvetľujú dôvody a okolnosti, prečo pristúpili k schváleniu presklenia.
Foto: Boris Macko
„Osobitnú i mediálnu pozornosť i diskusie na sociálnych sieťach tu aktuálne pútajú pribúdajúce sklenené ochranné tabule v oblúkoch arkád veže. Dlhé roky je zámerom vlastníka aj komplexné reštaurovanie a dôstojná zabezpečená prezentácia náhrobkov vsadených v stenách veže. A tak ostatné pamiatkarske rozhodnutie z júla 2024 práve tu a práve preto pripustilo aj realizáciu bezpečnostných výplní oblúkov arkád veže, a to v možných alternatívach s použitím tradičných materiálov – formou presklených plôch s trvalým prevetrávaním, alebo formou kovových mreží, alebo použitím ich kombinácie," uvádza KPÚ.
Presklenie kvôli dažďu aj vandalom
Pamiatkari zároveň dodávajú, že vzhľadom k plnej ochrane vzácnych kamenných platní náhrobných kameňov a kamenných prvkov v arkádach veže, ktoré majú muzeálnu hodnotu a je nutné ich chrániť, napokon vlastník – Rímskokatolícka cirkev (farnosť sv. Alžbety) uprednostnil práve plné presklenie arkádových polí, a to predovšetkým z dôvodu ochrany uvedených prvkov pred hnaným dažďom. Takáto situácia nastáva hlavne v lete počas búrok, keď kvôli silnému vetru letia dažďové kvapky neraz takmer vodorovne.
Foto: Boris Macko
Podľa vyjadrenia zodpovedných reštaurátorov a na základe sanačného posudku majú kamenné platne vysokú nasiakavosť, pričom hnaný dážď do priestoru arkádovej chodby stav uvedených kamenných prvkov zhoršuje. „Plné presklenie zároveň bráni hniezdeniu vtáctva a to predovšetkým v južnej časti chodby v mieste rímsy pod okenným otvorom a v juhovýchodnom kúte v mieste osadenia stredovekej kamennej zvieracej plastiky. Transparentné bodové osadenie sklenených tabúľ bez použitia nevhodných plných rámov, s miernym odsadením od kamenných stĺpikov zároveň zabezpečuje nutné prevetrávanie priestoru arkádovej chodby," vysvetľuje KPÚ.
Cenné náhrobky spred niekoľkých storočí
„Zasklenie arkád Urbanovej veže slúži predovšetkým na ochranu kamenných náhrobkov, zámožných Košičanov, ktorých umeleckohistorický význam aj pre ich zriedkavosť – predovšetkým náhrobkov zo 14. storočia, presahuje rámec mesta. V minulosti, aj viac desaťročí spätne, pod týmito arkádami bol vždy hrozný neporiadok a špina, nemá zmysel rozoberať, čo všetko sa tu nachádzalo. Výsledkom pamiatkového výskumu bol preto aj tak návrh, že v tomto priestore je potrebné obmedziť úplne voľný prístup, predovšetkým preto, aby tieto vzácne náhrobky, teraz už aj zreštaurované za nemalé náklady, nemohli byť poškodzované, resp. aby ich bezprostredné okolie zostalo hodné významu týchto pamiatok," uviedli dôvody rozhodnutia Ján Krcho a Michal Gomboš – hlavní zodpovední odborníci pre danú aktuálnu variantu a jej realizáciu s tým, že uvažovali o dvoch alternatívach.
Foto: Boris Macko
Jednou bolo presklenie arkád, druhá vytvorenie mreží v otvoroch pod arkádami. V prípade mreží by ale podľa odborníkov priestor pôsobil viac – menej ako klietka a mreže, ak by neboli dostatočne husté by nezabránili prístupu holubom a ani hnanému dažďu. Analýze muriva steny v ktorej sú náhrobky ukázala, že práve spomínaný dážď spôsobuje prírastok vlhkosti. Mreže by navyše nezabránil by ani možnosti vhadzovania smetí. „Napokon sme sa rozhodli pre presklenie arkád, predovšetkým preto, lebo viac chráni náhrobky aj samotný priestor pred nimi, pôsobí menej rušivo, a celkový charakter je skôr podobný charakteru výkladu alebo vitríny, ktorý je podľa nášho názoru vhodnejším pre takéto významné pamiatky," odôvodnili odborníci svoj verdikt.
Navyše zasklievanie alebo ochrana sklom významných artefaktov je podľa nich vo svete bežný, najmenej rušivý a najmenej invazívny spôsob ich ochrany. „Ako príklad by sme uviedli slávny portrét Mony Lisy Leonarda da Vinciho, ktorý je aj v relatívne oveľa viac chránených priestoroch v parížskom Louvri pod sklom. Najcennejšie košické náhrobky sú o dobrých sto rokov staršie ako tento obraz," upresnili odborníci.
História Urbanovej veže
Urbanova veža patrí medzi ikonické pamiatky Košíc. Má meno podľa rovnomenného zvona, či legendárneho zvonára, je súčasťou areálu Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Nie je vylúčené, že vznikla na mieste staršej stredovekej veže, ktorej zvyšky sa ale doteraz nepodarilo nájsť či potvrdiť. Pôvodne ako mestská veža, či skôr zvonica, je spájaná rokmi výstavby – prestavby v r. 1628–29 s Martinom Lindnerom z Prešova, dvorným staviteľom Gabriela Bethlena, a spomína sa neskôr aj ako Biela či Červená veža, údajne podľa farby jej omietok.
Foto: Boris Macko
Nad hlavným vstupom popri erbe mesta je na mramorovej doske vytesaný oslavný nápis s letopočtom. Veža zažila neskorobarokovú obnovu po jej požiari v roku 1775. Neskôr po obvode prízemia vznikli drobné prístavby obchodov, ktoré odstránili až na prelome 19. a 20. storočia v rámci jej romantizujúcej obnovy, na ktorej sa podieľal staviteľ Otto Sztehlo. Na prízemí bolo do obvodových múrov veže osadených 28 náhrobkov z Dómu sv. Alžbety a pribudla aj novorenesančná arkádová chodba. Toto lapidárium v Urbanovej veži je jednou z najväčších zbierok kamenných gotických a renesačných náhrobkov u nás. Medzi nimi je aj najstarší z nich – fragment kamenného rímskeho náhrobku z 3. storočia.
Po veľkom požiari veže v roku 1966 došlo k jej opätovnému obnoveniu Na dlhé desaťročia sa stala významnou expozíciou zvonov a zvonolejárstva Východoslovenského múzea v Košiciach. V súčasnosti patrí Rímskokatolíckej cirkvi – farskému úradu sv. Alžbety v Košiciach, a v dlhoročnej metodickej spolupráci vlastníka s KPÚ Košice úspešne pokračuje jej reštaurovanie a pripravuje sa jej využívanie v budúcnosti. V posledných rokoch sa teda podarilo konzervovať, obnoviť a regenerovať to najcennejšie z Urbanovej veže do zodpovedajúceho stavu.
