Osada zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO bola témou mimoriadneho zasadnutia ružomberského mestského zastupiteľstva na sklonku októbra, ktoré sa konalo priamo vo Vlkolínci. Poslanci tam dali zelenú príprave a realizácii investičných akcií v rámci projektu z takzvaných Nórskych fondov.
Obnovu tejto lokality zaradili medzi strategické investície mesta, pričom „odobrili“ tiež aktualizáciu územno-projektovej dokumentácie aj rozpočtov jednotlivých akcií v rámci plánovaného zámeru. Súčasťou má byť vytvorenie projektového tímu a využitie externého manažmentu pri prípravách projektu.
Dlhá cesta k cieľu
Primátor Ružomberka Ľubomír Kubáň potvrdil, že chcú využiť príležitosť a prostredníctvom Nórskych fondov zafinancovať všetko to, čo dnes vo Vlkolínci chýba. „Je výnimočnou lokalitou, ktorá bola desiatky rokov zanedbaná. Chceme tam vybudovať novú ekologickú čistiareň odpadových vôd, verejné toalety, opraviť kanalizáciu aj cesty. Tiež postaviť záchytné parkovisko s informačným centrom v Trlenskej doline,“ priblížil.
Komunikácie priamo v osade sú momentálne rozbité – pôsobia trochu ako „zlátaniny“. Aktuálne tam trvalo žije zhruba dvadsať obyvateľov, ktorých určite poteší, ak sa zámer podarí dotiahnuť do úspešného konca. Hlavný ťah a vedľajšie cestičky v dedinke však využívajú tiež chalupári z rôznych kútov Slovenska. Turisti, ktorí chodia obdivovať malebné drevené domčeky, musia svoje autá odstaviť ešte pred budovou pokladne. Od nej už musia ísť, do mierneho kopca, pešo. Pokojným tempom si však prechádzku medzi dreveničkami môžu vychutnať plnými dúškami.
Kubáň je rád, že so zámermi radnice sa stotožnili aj mestskí poslanci, ktorí plány odsúhlasili. Celková suma potrebná na realizáciu je odhadnutá na približne 3 milióny eur. „Čaká nás ale ešte dlhá cesta k cieľu. Do mája 2026 musíme vypracovať projektové dokumentácie, keďže v tejto lehote by mali byť vypísané aj výzvy. Ak budeme úspešní, projekt by mal byť zrealizovaný do konca roka 2028 s tým, že vyúčtovanie by prebiehalo následne v prvom kvartáli roku 2029,“ vysvetlil.
Z Nórskych fondov by 75 percent z celkovej výšky projektu zahŕňali verejné toalety a čistička odpadových vôd priamo v osade, ďalej záchytné parkoviská (malé aj veľké), polyfunkčný objekt s informačným centrom, expozíciou o tamojšej prírode, tiež predaj suvenírov či občerstvenia. Opravou by prešla aj historická sýpka (odvodnenie – izolácia objektu, výmena žľabov, rekonštrukcia šindľovej strechy) a už spomínaný hlavný ťah dedinkou. Okrem cesty do Vlkolínca z Trlenskej doliny je tiež v pláne obnoviť prístupové turistické a cykloturistické trasy zo všetkých smerov.
Medzi neinvestičné, takzvané mäkké, aktivity zaradili napríklad moderné smart prvky a audiovizuálne prezentácie (hovoriaci obraz – príbeh Vlkolínca a pod.). Zámer počíta aj so sprievodcovskými službami s dozorom a výkladom v expozíciách či debarierizáciou. Zaujímavé budú tiež pracovné workshopy v podobe opráv šindľových striech, studní či obnova terasových políčok a pestovanie tradičných plodín.
Návrat v čase
„Pracovať musíme na štúdiách, projektoch aj na vysporiadaní pozemkov. Nie všetko musí byť hneď ideálne, ale spolu s tímom z oddelenia cestovného ruchu sa nám už na úrade podarili mnohé zmeny, ktoré sú vo Vlkolínci významné,“ pokračoval primátor. „Máme cieľ a postupne k nemu smerujeme,“ podotkol. „Aj v súčasnosti tam osádzame nový mobiliár, ktorý v našej pamiatke UNESCO opäť prinesie kvalitnejší a krajší verejný priestor pre obyvateľov či turistov,“ doplnil.
K spomínaným novinkám patrí napríklad výmena verejného osvetlenia (13 kusov). Pribudlo tiež štrnásť lavičiek, pätnásť cyklostojanov, desať smetných košov, dve vitríny a tri informačné systémy. Konzultované a schválené to bolo všetko Krajským pamiatkovým úradom v Žiline. Celková investícia bola takmer 90-tisíc eur, ktoré samospráva získala v rámci prebiehajúceho projektu Cestou dreva a zároveň programu cezhraničnej spolupráce Interreg Poľsko – Slovensko.
Vlkolínec pôsobí, akoby v ňom zastal čas. Leží na úpätí pohoria Veľká Fatra nad mestom Ružomberok. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1461. Názov bol pravdepodobne odvodený od hojného výskytu vlkov v okolí.
Vďaka svojej izolovanosti si dodnes zachoval svoj typický pôvodný krajinný ráz. V roku 1977 bol preto vyhlásený za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Do zoznamu UNESCO ho zapísali v roku 1993. Návštevníci si tam môžu pozrieť zachované dominanty v podobe drevenej zvonice, rumpálovej studne a kostola Navštívenia Panny Márie. Nechýba muzeálny objekt Roľnícky dom a dvor, budova bývalej školy či Dom UNESCO.