Marcový požiar v roku 2023 poškodil v historickom centre Banskej Štiavnice sedem budov. Zo všetkých vyhorených objektov mal pôvodný zachovaný krov ako jediný Szitnyayovský dom, v ktorom sídlila základná umelecká škola. Tú po vyčíňaní ohňa presťahovali a zničenú stavbu dočasne prekryli. Mesto muselo pristúpiť k spracovaniu novej projektovej dokumentácie, zároveň urobiť pamiatkový prieskum. Samospráva riešila tiež statiku budovy, nové vykurovanie a kotolňu.
Náklady na rekonštrukciu vzácneho krovu, ktorý bude presnou replikou pôvodného, sú vyčíslené na 1,5 milióna eur. Mesto to financuje z vlastných zdrojov a dotácií, ktoré na následky ohňom poškodených objektov poskytol rezort financií.
Odborné práce tam vykonáva spoločnosť Obnova špecializovaná na pamiatky. Jej šéf Michal Hrčka vysvetlil, že barokový, pomerne vzácny manzardový krov s ležatou stolicou, ktorý zhorel, pochádzal z roku 1780. „Požiar ho poškodil fatálne. Do šiestich minút vyhorelo takmer 80 percent drevnej hmoty a do šestnásť minút sto percent krovu,“ povedal.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Jediný kompletne autentický
V rámci tejto rekonštrukcie ide podľa firmy Obnova o projekt, ktorý sa nedeje každý deň. Takýto unikátny zámer prirodzene sformoval silný a rozmanitý tím. Stretli sa pri ňom projektanti, koordinátori, metodici, tiež majstri tesári, ktorých spájajú vízia a rešpekt k historickej pamiatke. Momentálne sú už v podstate pred dokončením. Samozrejme, celé sa to opravuje pod dohľadom pamiatkarov.
„Mesto sa po požiari, aj konzultácii s odborníkmi, rozhodlo, že krov, ktorý bol na Szitnyayovskom dome zachovaný ako barokový a jediný kompletne autentický spomedzi všetkých zhorených striech, obnoví tradičnými technológiami,“ hovorí Hrčka.
„To znamená, že sa pomerne podrobne vyberala guľatina, spolu s odborníkmi, zo slovenských a časť aj z mestských lesov. Bolo to dosť náročné, lebo z desiatok tisíc kubíkov guľatiny, ktoré boli k dispozícii, sa vybralo nejakých 210 kubíkov. Tie potom išli ďalej na spracovanie,“ vysvetlil. Zdôraznil, že štátne lesy poskytli toto drevo ako dar, pričom vo väčšej miere je zastúpený smrek, no nechýba ani jedľa. Tá sa už ale v našich končinách vyskytuje menej.
Čítajte aj Horehronci sa tešia na nové zdravotnícke zariadenie. Dúfajú, že čakacie lehoty sa skrátia a nebudú musieť cestovať inde
„Aj predtým sa to takto striedalo, no v najstaršej minulosti boli krovy prevažne jedľové,“ ozrejmil Hrčka. „Okrem toho sme používali aj dubové drevo, z ktorého sa vyrábali drevené kolíky či klince. V týchto dňoch sa nimi tie trámy už aj spájajú,“ podotkol. Zo spomínanej guľatiny ešte predtým ručne vykresávali, sekerami, hranené prvky. „Z 210 vybraných kubíkov sa vyrobilo zhruba 80 kubíkov hraneného reziva. Spoločne to bolo cez tisíc prvkov, ktoré sa do tohto krovu zapracovali,“ spresnil.
Zopakoval, že v rámci obnov ide o unikát. „Opravy takýmto spôsobom, ako popisujem, možno na Slovensku boli realizované, no nikdy nie celý krov ako kópia. Pracovali sme s viacerými zdrojmi informácií, ako pôvodný krov vyzeral. Išlo o rôzne fotografie, zamerania, 3D skeny z vonkajšej aj vnútornej strany pred požiarom a po ňom,“ objasnil s tým, že skúmali rôzne odtlačky, pričom rešpektovali sklony pozícií jednotlivých prvkov.
Nová generácia remeselníkov
Na celej tejto obnove je pridaná hodnota v podobe cyklu vzdelávania a informovania verejnosti. Ľudia si to mohli pozrieť na vlastné oči. Zároveň boli zapájaní tesári, ktorí si tieto techniky mohli vyskúšať, alebo sa v nich zdokonaliť. Okrem realizačnej fázy to má podľa šéfa spoločnosti Obnova tri hľadiská.
Foto: obnova.eu
„Prvým je dovzdelanie participujúcich remeselníkov, pričom vytvárame ich novú generáciu. Prípadne ju zlepšujeme tak, aby v budúcnosti na takýchto veciach mohli pracovať,“ priblížil. „Prostredníctvom sociálnych sietí či blogov sme zas informovali širokú aj odbornú verejnosť. Zároveň sme organizovali rôzne podujatia pre všetky druhy škôl,“ vymenoval ďalšie aspekty. „Väčšina verejnosti to vníma tak, že ide o vzácnu pamiatku v meste UNESCO a aspoň jedna z tých stavieb sa realizuje takto precízne – tradičnými technológiami,“ poznamenal.
Do konca roka, skôr ako prídu veľké dažde či sneh, čiže do Vianoc, chcú stihnúť gro krovu tak, aby mohla pokračovať spodná stavba, kde v rámci obnovy prebiehajú ďalšie práce. „Začiatkom budúceho roka sa budú doťahovať rôzne detaily,“ konštatoval Hrčka.
„Samotný krov je prvou etapou obnovy. Druhá je zvyšok stavby a okolie s tým, že jednotlivé práce sa prelínajú. Napríklad bleskozvod nevieme dokončiť bez toho, aby sme dali dole lešenie a vykopala sa nejaká sanácia vlhkosti. Má to nejakú postupnosť,“ pripomenul.
Čítajte aj Ťažba v Nízkych Tatrách podľa ochranárov ohrozuje biotop hlucháňa, okresný úrad podnet prešetrí
Najnáročnejšie na tejto rekonštrukcii sú podľa neho inovatívne prvky. „V tom zmysle, že realizujeme tradičnú stavbu v bežnom stavebnom prostredí. Trošku teda narážame na limity stavebnej činnosti, termínov a podobne. Keby sme na to mali o niečo viac času, mohli by sme sa ešte lepšie sústrediť na všetky aspekty toho experimentu, ktorý tu vzniká,“ doplnil Hrčka.
