Využíva tvorivé výtvarné techniky, napríklad kreslenie, maľovanie, modelovanie, či koláž. Pacientom pomáha vyjadriť emócie, spracovať traumy, rozvíjať tvorivosť, sebapoznanie, zlepšiť mentálne zdravie a celkovú pohodu.
Svoje výrobky prezentovali na 1. ročníku výstavy klienti Denného psychiatrického stacionára I. psychiatrickej kliniku Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) v Košiciach. Pacienti a návštevníci si ich mohli pozrieť a kúpiť v priestoroch polikliniky na Triede SNP v Košiciach.
Nechýbali ani niektorí klienti stacionára. „Pri arteterapii nemám zlé myšlienky, pracujem rukami. Vyrábam predmety z dreva, papiera, či niektorých odpadových látok. Arteterapia pre nás začína ráno po vizite, vtedy máme s našou psychoterapeutkou možnosť vytvárať všetko možné. Je to dobrá vec, vedia nás to k tomu, aby sme nemysleli na zlé veci. Zamestnáme ruky a prídeme na iné myšlienky," opísal svoje skúsenosti jeden z klientov psychiatrického stacionára Štefan Bujňák.
Má bipolárnu afektívnu poruchu zmiešaného typu. „Skrátka raz som hore a raz dole. Pán prednosta mi nastavil liečbu pomocou liekov na udržanie nálady. Bol som hospitalizovaný na akútnom oddelení, neskôr ma preložili na otvorené oddelenie. Už je to 70 dní, čo som čistý od nikotínu a užívam lieky podľa pokynov lekárov. No terapia nám pacientom dáva veľmi veľa a lekári nás vedú k tomu, aby sme mali aj svetlé dni. Lebo po každej búrke vyjde slnko," dodal Bujňák.
Foto: Boris Macko
Pracuje ako zdravotnícky asistent. Zvláštnou hrou osudu najprv tri roky pracoval práve na psychiatrickom oddelení v UNLP na Rastislavovej ulici v Košiciach. Ďalšie dva roky pracoval na transplantačnom oddelení. „Potom som začal pracovať v zahraničí. Starám sa klientov v Rakúsku. Naposledy som sa deväť mesiacov staral o imobilného pána," prezradil Bujňák.
„Žijem sám, ale členovia rodiny sú radi, že mám prácu a vyplnený čas. Na sviatky pôjdem k rodičom. Budem v rodinnom kruhu a celkom sa teším," uzavrel.
Arteterapii sa venuje aj ďalšie klientka denného stacionára Jana Lengyelová, ktorá absolvovala mesačný pobyt v dennom psychiatrickom stacionári. „Mala som depresie ťažkého stupňa. Teraz som stabilizovaná. Arteterapia veľmi pomáha. Človek tam ide s malou dušičkou, že nevie nič robiť, ani vyrobiť. No Naša terapeutka nás k tomu navedie tak, že nám klientom to dáva uvoľnenie. Pracujeme a nájdeme sa v tom. Zamýšľame sa nad tým, čo a ako vyrábame. A naozaj to pomáha," tvrdí Lengyelová.
Aj ona pracuje v zdravotníctve ako sestra vo vojenskej nemocnici. „Je to náročná práca, či už ide o smeny, ale dá sa to zvládnuť. Dôležitá je rodina. Bývam sama, no sviatky strávim s rodinou, lebo teraz som mala ťažšie obdobie. Je dôležité utužiť vzťahy s blízkymi," myslí si Lengyelová.
Klienti Denného psychiatrického stacionára UNLP v Košiciach prezentovali svoje výrobky na výstave. V priestoroch Polikliniky na Triede SNP si ich mohli záujemcovia kúpiť za dobrovoľný príspevok.
„Pre našich klientov máme arteterapie, ergoterapie a muzikoterapie celoročne. Práve arteterapia a ergoterapia nie je len o vytváraní výrobkov. Ide o príbeh všetkých našich klientov. Sú tam spolu, komunikujú a navzájom spolupracujú. Odrazu aj ľudia, ktorí sú utiahnutí a nekomunikujú poprosia druhých, či by im napríklad nepodali štetec, alebo nejaké náradie. Už v tom vidím veľký pokrok," priblížila špeciálna pedagogička denného psychiatrického stacionára Marta Sabolová.
„Pre nás je bežná vec niečo vymaľovať, či poskladať. Ale oni sa medzi sebou naučia spolupracovať a komunikovať. Navyše majú radosť z toho, že sami dokázali vytvoriť výrobok, ktorý je estetický a funkčný. Najprv tomu neveria, no neskôr sú nadšení z výsledku," uviedla Sabolová.
Vedie ich k ďalšej práci a vytváraniu aj mimo stacionára. Sami idú do predajní a kúpia si suroviny, či predmety, ktoré potrebujú k vytvoreniu výrobkov. „Potom sa mi pochvália, že dokázali aj sami ísť napríklad do galantérie a kúpiť, čo treba. Lebo stáva sa, že niekedy ani to nedokážu. Sami mi potom prinesú svoje výrobky a pochvália sa nimi. To napätie, ktoré v sebe majú, aj myšlienky, ktoré ich ťažia im arteterapia pomôže uvoľniť a upokojuje ich. Úplne zabudnú na stres a napätie v sebe, vysvetlila špeciálna pedagogička s tým, že to nie je len o výrobkoch, ale aj o príbehoch jednotlivých ľudí a ich ďalšej ceste.
Klientom pomáha aj kanisterapia, o ktorú sa stará Zuzana Ťažárová so svojim štvornohým zverencom Bingom. „Do denného stacionára chodievame raz do mesiaca. Veľmi sa z toho tešia klienti aj my. Bingo je veľký psík – kanisterapeut, ktorý ľuďom pomáha už len tým, že ho hladkajú. Je milý, pokojný a veľmi veľa ľudí nám dáva pozitívnu väzbu, ako dobre na nich Bingo pôsobí. Niektorí klienti sa najprv veľmi báli psov a neskôr nám povedali, že si kúpia vlastného," zhodnotila pôsobenie štvornohého terapeuta jeho majiteľka.
Kanisterapia prebieha niekedy aj tak, že Bingo si ľahne, klienti si na neho položia hlavu a to ich upokojuje. „Bingo má pomalú frekvenciu srdca, pacienti sa aj takto dokážu dostať do pokoja a pohody. Pre klientov je to veľký prínos, sama vidím, ako sa tí ľudia menia z mesiaca na mesiac," uzavrela Ťažárová.
