Oslavy ruskej generality a košických mešťanov nezhatil ani fakt, že sa cárska armáda vracala z prehratej Bitky pri Slavkove. Pred vyše rokom zarezonoval film Ridelyho Scotta o Napoleonovi. Bratislava zažila obliehanie jeho Grande Armée. A ako na tom boli Košice?
Hoci už nemali moc, bohatstvo a lesk, ako v stredoveku, no stále mali svoj význam. Možno aj preto si ich vtedy spojenecká cárska armáda zvolila ako miesto odpočinku na pár sviatočných dní. Svoje mohol zohrať aj iný fakt. Ako uvádzajú v knihe Košice 1780 – 1918 autori Zdeněk Némec, Jozef Duchoň a Kristína Rybárová, mesto síce nebolo v centre diania, nebolo ani úplnou perifériou. „Po rozhodnutí o treťom ťažení protifrancúzskej koalície v roku 1805 a po katastrofálnej prehre generála Macka poslal rakúsky cisár František svoje deti do bezpečia a na tento účel vybral Košice," píše sa ďalej v knihe.
Najprv sa pred Napoleonom skrývala, potom sa za neho vydala
Presnejšie mladého, vtedy 12 – ročného korunného princa Ferdinada ubytovali na zimu v barokovom paláci grófa Barkóczyho. Máriu Luisu u grófa Semseyho. Tá sa paradoxne o päť rokov neskôr stala Napoleonovou manželkou. V paláci kráľovskej komory Leopoldínu (neskôr sa stala manželkou portugalského kráľa Pedra IV.), ako aj ďalšie dcéry a to Karolínu, Máriu Klementínu a syna Františka Karola. ten bol mimochodom otcom cisára Františka Jozefa. Ešte treba pripomenúť, že o zhruba 15 rokov neskôr prichýlil v Košiciach ruského cára Alexandra I. palác grófa Antona Andrássyho. „19. mája 1821 prenocoval v ňom cár Alexander I., keď sa vracal z jednej zo svojich ciest upevňujúcich intervenčnú doktrínu Svätej aliancie,“ uvádza sa ďalej v knihe.
Foto: Boris Macko
No vráťme sa späť na záver roka 1805. Kutuzova ubytovali na radnici. Strávil tam štyri noci a z mesta odišiel 4. januára 1806. Ďalších generálov vrátane spomenutého Bagrationa prichýlili mešťania vo svojich palácoch a domoch. Košičania dokonca usporiadali v niekdajšej Redute, ktorá stála na mieste Národného divadla bál. Nadnesene možno povedať, že kým Kutuzova ako veliteľa obdivovali muži, priazeň žien si pre zmenu získal generál Bagration. Ten bol podľa portrétov aj historických záznamov šarmantný muž.
Pozitívny dojem Košičanov aj ruskej generality bol však evidentne obojstranný. Nečudo, všetko bolo pripravené a to aj pre obyčajných vojakov. Ako perličku možno uviesť, že Košičania prichystali 150 volov. Košicami a ich okolím prešlo v niekoľkých kolónach celkovo 30 – tisíc ruských vojakov, ktorí sa vracali od Slavkova. A kým v dejinách sa často stávalo a žiaľ aj stáva, že armády počas pochodu plienili, tu sa všetko zaobišlo bez incidentov. Košice a ich obyvatelia museli na Kutuzova urobiť veľký dojem. Dôkazom je list, ktorý Kutuzov napísal po nemecky a poďakoval v ňom košickému magistrátu za starostlivosť.
Namiesto vďaky obvinenie
Len pre zaujímavosť, vzťah ruského cára Alexandra I. a Kutuzova bol jemne povedané komplikovaný. Maršal totiž napriek úspechom v boji proti Osmanskej ríši upadol v roku 1802 do cárovej nemilosti. No aj vďake jeho nesporným vojenským schopnostiam ho panovník v roku 1805 vymenoval do funkcie veliteľa jednej z armád, ktoré mali pomôcť Rakúšanom zastaviť Napoleonove ťaženie. Všetko ale vyústilo do porážky v bitke troch cisárov pri Slavkove.
Maršal Kutuzov strávil pred vyše 200 rokmi v Košiciach štyri dni. Mesto naňho urobilo dojem, radným poďakoval listom písaným po nemecky.
Vďaka skúsenostiam a intuícii odporúčal Kutuzov radšej ustúpiť. Lenže rakúsky cisár František I. aj cár Alexander I. sa nechali vyprovokovať. Cár síce z prehry neobviňoval priamo Kutuzova, no napriek tomu bol skalopevne presvedčený, že za ňu môže práve maršal. Svedčí o tom aj fakt, že Kutuzov bol prevelený do menej významných funkcií. Jeho chvíle prišli opäť až v roku 1812, keď Napoleon vtrhol do Ruska.
Pobyt maršala Kutuzova pripomína aj pamätná tabuľa, ktorú na priečelí starej radnice na Hlavnej ulici odhalili 18. januára 1971, čo bude o pár dní 55. výročie. Autorom tabule z bronzu je akademický sochár Juraj Bartusz.
