Ľudia, ktorí v lete cestujú z Košíc do Rožňavy, či opačne sa v horúcich letných dňoch zvyknú schladiť pri Hájskych a Hrhovských vodopádoch. Na vzniku oboch prírodných divoch sa podieľal aj človek.
Návšteva oboch spomínaných miest má zmysel aj počas treskúcej zimy, dupľom, ak sú silné mrazy. Vtedy vodopády buď čiastočne, alebo úplne zamrznú. Ak sa k tomu pridá sneh a chýbajúce listy na stromoch a kríkoch, návštevníci si môžu vychutnať pohľad, ktoré sa naskytnú skutočne len pár dní do roka.
Ľad aj voda
V čase našej návštevy neboli Hájske vodopády úplne zamrznuté, čo môže byť pre niektorých návštevníkom sklamaním, ale… Starosta obce Háj Július Farkas tvrdí, že všetko závisí na súhre okolností prírodných podmienok a počasia. „Vyskytli sa situácie, keď vodopády úplne zamrzli. No musí poriadne mrznúť aspoň päť dní v kuse. Ak je zároveň menšie množstvo vody, vodopády úplne zamrznú," priblížil starosta.
Svoje podľa neho zohráva aj teplota vody. „Jeden prameň je takmer hneď pri vodopáde, čo tiež hrá svoju úlohu. Podľa meraní hygienikov má voda stabilne teplotu v rozmedzí 8 až 10 stupňov. Aj to prispieva k tomu, že zamŕza o čosi neskôr ako iné potoky. Podobné je to aj v prípade vodopádu v Hrhove.," upresnil Farkas. Dodal, že cez víkend bolo teplo a roztopilo sa dosť snehu, čo spôsobilo, že je veľa vody.
Navyše je rozdielna aj teplota vzduchu v jednotlivých lokalitách. „V hornej časti obce neďaleko vodopádov bolo v utorok ráno –11 stupňov, na dolnom, nižšom konci dediny –14. To hrá tiež svoju úlohu," dodal starosta. Tak, či onak ho teší, že vodopády lákajú ľudí počas celého roka. Treba si ale dávať pozor, okolo Hájskych vodopádov je členitý terén. Ak je v zime pokrytý snehom, zvýšená opatrnosť je namieste.
Čítajte viac Prírodné chladničky v horúcich dňoch. Dva vodopády na východe, ktoré stoja za návštevu
Vznikli vďaka ťažbe travertínu
Vodopády sú doslova kúsok nad obcou Háj. Tvorí ich niekoľko kaskád s výškou od jedného do siedmich metrov. Sú súčasťou koryta Hájskeho potoka, ktorý je ľavostranným prítokom rieky Turňa. Ako však vznikli? Kedysi sa tu nachádzali malé lomy a bane, kde sa ťažil travertín. Slúžil nielen ako stavebný, ale aj obkladový kameň. Obyvatelia ho využívali ako stavebný materiál. Ťažba ustala v 70. rokoch minulého storočia, príroda si vzala všetko späť a vznikli pekné miesta.
Aj Hrhovský vodopád vznikol vďaka ťažbe travertínu. Miestni obyvatelia ho využívali na stavbu pivníc. Na rozdiel od Hájskych vodopádov sa Hrhovský nachádza takmer priamo uprostred obce. Voda padá z výšky 14 metrov a je tak najväčším vodopádom Slovenského krasu. Napája ho vyvieračka Féj, ktorá pramení nad obcou na Hornom vrchu. Počas svojej činnosti vďaka neustálemu usadzovaniu vytvorila 16 metrov hrubú vrstvu svetlohnedého travertínu, pričom jeho vek sa odhaduje na zhruba päťtisíc rokov.
Ani tu zatiaľ mrazy nestačili na to, aby úplne zamrzol. Z vodopádu stúpa v týchto dňoch para, čo ešte umocňuje zaujímavú atmosféru. A ako sa dostať k vodopádu? Z hlavnej cesty spájajúcej Košice a Rožňavu treba odbočiť na obec Hrhov. Po pár sto metroch stačí zaparkovať pri miestnych potravinách. Od nich nasmerujú k vodopádu šípky. Hoci na najbližšie dni hlásia oteplenie, niektoré prognózy naznačujú návrat tuhých mrazov. Ak by trvali niekoľko dní, mohlo by dôjsť k úplnému zamrznutiu spomínaných vodopádov, čo by v zime ešte viac zvýšilo ich atraktivitu.
