Každoročne spracuje Organizačná zložka Tribeč v Topoľčiankach 80 až 100 ton diviny, ktorá je distribuovaná prednostne slovenským spotrebiteľom. Mäso z voľne žijúcej zveri tak zostáva na domácom trhu, čím sa podporuje regionálna potravinová sebestačnosť. Vedúci tamojšieho strediska Ján Helenin zdôraznil, že celý proces prebieha pod stálym veterinárnym dohľadom a v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky aj Európskej únie.
Dôkladná kontrola sleduje zdravotný stav zveri, hygienu spracovania aj bezpečnosť mäsa smerujúceho k spotrebiteľovi. Každý kus má jasne definovaný pôvod a je súčasťou trasovateľnosti, ktorá umožňuje mať to „pod palcom“ od ulovenia až po finálny produkt.
„Divinu dovážame z režijných poľovných revírov z celého Slovenska. Prechádza tu prirodzeným procesom zrenia, optimálny čas je sedem dní, ktorý jej dodáva jemnosť a výraznú chuť. Zároveň to zabezpečuje dobrú stráviteľnosť,“ hovorí Helenin. „Každý kus má pridelenú plombu a veterinárny protokol,“ zopakoval. „Mäso sa potom odkoží, vykostí, odblaní, zavákuuje a umiestni do šokovej mraziarne,“ priblížil. Zároveň podčiarkol, že majú, v rámci Slovenska, značku kvality druhého stupňa, tiež certifikáty na vývoz do celej Európskej únie. Záručná doba od zabalenia je dva roky.
Slovensko má prednosť
Helenin spresnil, že ročne k nim dovezú od 150 do 180 ton diviny v koži. „Zhruba sto ton spracujeme a zvyšok sa odpredá v koži ďalej,“ objasnil s tým, že tam pracuje šesť mäsiarov. Pokračoval, že došlo k zmene ich obchodnej politiky, pričom generálne riaditeľstvo má záujem prednostne umiestňovať ich produkty na slovenskom trhu.
„Aby divina skončila v školských jedálňach, hoteloch, kúpeľoch a rôznych ďalších prevádzkach na domácej pôde. Je to jedinečné mäso, s vysokou nutričnou hodnotou a nepreženiem ak poviem, že je to totálna biopotravina,“ podčiarkol. Tento rok začali vyrábať aj chladené mäso, ktoré je vyslovene na objednávku.
„Máme naň desaťdňovú záručnú dobu a serióznych odberateľov. Záujem oň je najmä počas ruje danielov a jeleňov. Vtedy to mäso odchádza do Maďarska, Rakúska či Talianska, no ako som povedal, prednosť má Slovensko,“ pripomenul.
Szilard Štribik, špecialista na spracovanie zveri upozornil, že v Topoľčiankach je jediná prevádzka, ktorá spracováva divinu v rámci štátneho podniku. „Vykupujeme ju z vlastných poľovných revírov v rámci celého Slovenska. Robíme výkup aj od poľovných združení, čiže od externých dodávateľov, ktorí nám to dodávajú do našich boxov či zberných stredísk,“ vysvetlil. Spracovávajú tam najmä jeleniu zver, ktorá tvorí väčšinu. Nechýba však ani danielie, zubrie, srnčie či muflónie mäso. „Zo zverofárm nevykupujeme,“ doplnil.
Obchodný riaditeľ Matúš Hubinský uviedol, že poľovníctvo v štátnom podniku Lesy SR je odborná činnosť, ktorá spája starostlivosť o les, ochranu prírody a zodpovedné využívanie jej zdrojov. „Divina je výsledkom tohto procesu a dôkazom, že lesné hospodárstvo môže prinášať hodnoty aj mimo lesa,“ konštatoval.
Plusy konzumácie takéhoto mäsa pripomenula hovorkyňa Lesy SR Laura Tettingerová. „Divina je prirodzene chudá, s nízkym obsahom tuku a cholesterolu, bohatá na kvalitné bielkoviny, minerálne látky a vitamíny skupiny B. Vysoký podiel nenasýtených mastných kyselín jej dodáva významnú nutričnú hodnotu a radí ju medzi najzdravšie druhy mäsa,“ zhodnotila. „Keďže obsahuje veľa železa, je výborná pre chudokrvných ľudí,“ podotkla.
Hovorkyňa spomenula aj to, že Lesy SR dlhodobo uplatňujú aktívny manažment zveri s kvalitnou divinou. „Snažíme sa ju spracovávať tak, aby boli zachované všetky jej kvalitatívne vlastnosti. Sme zárukou kvality a správnej distribúcie k spotrebiteľovi,“ tvrdí. Zopakovala, že každý kus je u nich prísne kontrolovaný a zároveň majú vysokú certifikáciu. „V našom štátnom podniku nájdu ľudia mäso, ktoré je zaručene chutné a zdravé,“ povedala.
Divina má tiež vysokú ekologickú hodnotu. „Zver žije vo voľnej prírode, živí sa prirodzenou potravou a jej získavanie nezaťažuje životné prostredie spôsobom typickým pre intenzívnu živočíšnu výrobu. Lov prebieha v súlade s prísnymi poľovníckymi pravidlami,“ dodala Tettingerová.
Čisté, autentické, prírodné
Lesy SR zdôrazňujú význam osvety, aby sa kvalitná a bezpečná divina stala prirodzenou súčasťou jedálnička širšej verejnosti. Podľa štatistík je ročná konzumácia mäsa na Slovensku päťdesiat kilogramov na osobu, no konkrétne divina tvorí len jeden kilogram. Vzhľadom na spomenuté pozitíva je to škoda a je čo doháňať. O tom, že je nielen zdravá, ale aj chutná, nás presvedčili v Poľovníckom zámočku v Topoľčiankach, kde pripravili výborné degustačné menu.
„Ako predjedlo sú tu paštéty z jeleňa, výber sušených salám a fuetu z diviny, v rámci polievky podávame vývar zo zubra,“ ukázala na lákavo vyzerajúce jedlá šéfka poľovníckeho zámočka Monika Meňhartová. „Hlavné jedlo je steak z muflóna či rezne z daniela, ktoré servírujeme so zemiakovou prílohou, tiež šípkovou alebo hubovou omáčkou,“ vymenovala.
Divina z produkcie štátneho podniku je pre verejnosť dostupná v troch podnikových predajniach – priamo v Topoľčiankach, Bratislave a v Banskej Bystrici (tam len prostredníctvom e-shopu). Štvrtá by mala už v lete pribudnúť aj v Múzeu vo Svätom Antone pri Banskej Štiavnici.
Emília Ďurigová, vedúca odboru účelových zariadení a turizmu Lesy SR nám vysvetlila, že okrem mäsa je u nich možné zakúpiť rôzne lesnícke pochúťky. „Sú čisté, autentické, prírodné. Ponúkame mrazenú divinu, jelenie či danielie salámy, špecialitu v podobe jelenieho fuetu (vyrábané španielskou receptúrou fermentovaním a dlhodobým sušením), tiež konzervy, ryby, džemy,“ spomenula niektoré chuťovky.
Muflónie medailónky na brusnicovej omáčke
Mäso z muflónieho chrbátika osolíme, okoreníme, sprudka opražíme na oleji – z každej strany dve minúty. Hneď po vybratí z panvice ho dáme do alobalu s maslom a necháme tam, ak chceme krvavý steak, tiež dve minúty. V prípade prípravy medium ho tam necháme štyri minúty. Ak chce niekto prepečený steak, takýto „oddych“ trvá štyri a viac minút. Výsledkom je veľmi jemné, krehké a kvalitné mäso bohaté na vitamíny a bielkoviny.
V konzervách sú už hotové jedlá ako jeleň na víne, na divoko, tiež kapustnica a sviečková na smotane. „Stačí si to len zohriať v mikrovlnnej rúre a pridať k tomu prílohu v podobe ryže či zemiakov,“ odporúča Ďurigová. Veľký záujem podľa nej ľudia prejavujú aj o sirup zo smrečkových výhonkov. „Máme ho v ponuke druhý rok. Výhonky zbierame v približne 800-metrovej nadmorskej výške – sú z čistého prostredia v okolí Tatier. Je to recept našich starých mám a slúži ako prevencia na priedušky a kašeľ,“ uzavrela s tým, že v predajniach nechýbajú ani ich vlastné vína.