Stavba z roku 1777 prekáža Georgeovi Trabelssiemu, ktorý chce na farských schodoch preinvestovať 1,2 miliardy korún. Pamiatkari stihli stavbu vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku skôr, ako ju žilinský podnikateľ dokázal zbúrať.
Mesto rozhodlo, že fara musí ostať stáť ako historický fakt, ktorý k Žiline patrí. Trabelssiemu chce vyjsť v ústrety kompromisom. „Bude rozobratá v prítomnosti odborníkov, následne sa vykoná archeologický prieskum, nevyhnutné stavebné práce a potom sa postaví naspäť,“ vyhlásil v stredu po rokovaní s investorom a cirkvou primátor Žiliny Ivan Harman (SDKÚ).
V Žiline sa diskutuje o tom, či má cenu faru zachrániť. Riaditeľ Štátneho archívu v Žiline Peter Štanský si myslí, že nemá historickú hodnotu. Oveľa dôležitejšie sú podľa neho možné archeologické nálezy v jej podzemí. "Zvolené riešenie je najlepšie. Mestská pamiatková komisia odporučila urobiť v tomto priestore hĺbkový výskum,“ reagoval na Harmanovo rozhodnutie.
Foto: Pravda, Ľuboš Kostelanský
Nitrianski archeológovia vykonávajúci prieskum územia pod budúcim nákupným centrom objavili v tesnom susedstve fary zvyšky stredovekého Žilinského hradu. Podľa Štanského ide o najvýznamnejšie nálezy, aké sa kedy v Žiline našli. Pod farou vraj môžu byť ešte cennejšie.
Poslanec Žiliny a architekt Dušan Maňák (nezávislý) upozorňuje, že mesto zvolilo najdrahší a technologicky najkomplikovanejší variant. "Až to zaváňa špekuláciou, že to už nikto nechce postaviť naspäť.“
Faru vytvorili naši predkovia z kameňa, pálenej, ale aj nepálenej tehly. "Je reálne ju rozobrať a znovu postaviť. Už to však nebude pamiatka, ale paškvil,“ reaguje na rozhodnutie mesta Žiliny Michal Hrčka, šéfredaktor servera obnova.sk a odborník zaoberajúci sa obnovou pamiatok. Zvolený postup považuje za násilný.
Status národnej kultúrnej pamiatky fara ešte nemá istý. Rozhodnutie napadol vlastník, rímskokatolícka cirkev, ktorá má v nákupnom centre výmenou za svoj majetok získať komerčné priestory. Konečný verdikt v auguste vynesie komisia ministra kultúry.
"Určite uprednostňujeme stojacu pamiatku pred vedomosťami, ktoré môže priniesť archeologický výskum,“ reagoval na situáciu Pavol Ižvold, riaditeľ odboru ochrany pamiatkového fondu ministerstva kultúry. Pripomína, že sú aj iné možnosti, ako zistiť, či pod budovou niečo je.
"Je možné kopať v suteréne, prípadne dnes existujú metódy geofyzikálneho skenovania, ktoré môžu priniesť poznatky o objektoch v podzemí aj bez ich odkrytia. Pamiatku po rozobratí v žiadnom prípade nebude možné dostať do autentického stavu. Bude to už len kópia,“ domnieva sa riaditeľ.