Foto: Reuters, Kacper Pempel
Verdikt sa týka právnych zmien, ktoré presadila poľská konzervatívna vláda. Sporný zákon, ktorý nadobudol účinnosť vlani, znížil vek odchodu sudcov najvyššieho súdu zo 70 na 65 rokov. Podľa kritikov cieľom tejto zmeny bola snaha o personálnu čistku a politizáciu justície. Vládna PiS pod vedením Jaroslawa Kaczynského tvrdila, že týmto opatrením chce zefektívniť prácu súdu a vymeniť sudcov, ktorí pôsobili ešte za komunistického režimu pred rokom 1989.
Zníženie veku odchodu do dôchodku sa týkalo 23 sudcov poľského Najvyššieho súdu vrátane jeho predsedníčky Małgorzaty Gersdorfovej. Tá odchod odmietla s tým, že nové pravidlá porušujú poľskú ústavu, podľa ktorej bola vymenovaná na šesťročné funkčné obdobie, a to sa končí v roku 2020. Podľa nových pravidiel sudcovia, ktorí chceli na súde zostať, museli požiadať o povolenie prezidenta Andrzeja Dudu.
Európska komisia pre sporný poľský zákon podala vlani v jeseni žalobu na Súdny dvor v EÚ, a ten vyhovel jej návrhu, aby sa o veci rozhodlo v skrátenom konaní. Súd tiež nariadil Poľsku pozastavenie uplatňovania zákona, kým nebude v tomto spore vydaný verdikt. Poľsko koncom roka zákon upravilo a Európsku komisiu vyzývalo na stiahnutie žaloby, ale konanie pokračovalo aj preto, aby sa vyjasnilo, či je porušenie práva EÚ odstránené a je zachovaná nezávislosť súdov. V apríli generálny advokát Súdneho dvora konštatoval, že poľské predpisy porušujú právo EÚ.
Súdny dvor EÚ jeho stanovisko teraz potvrdil. Vo svojom rozhodnutí konštatoval, že „uplatnenie opatrenia na zníženie veku odchodu do dôchodku sudcov Najvyššieho súdu na tých, ktorí aktívne vykonávajú svoju funkciu na súde, nie je odôvodnené legitímnym cieľom a je v rozpore so zásadou neodvolateľnosti sudcov, ktorá je súčasťou ich nezávislosti“.
Súd tak odmietol tvrdenie Poľska, podľa ktorého zníženie dôchodkového veku sudcov Najvyššieho súdu na 65 rokov vychádza zo snahy zladiť vek so všeobecným vekom odchodu do dôchodku, ktorý sa vzťahuje na všetkých pracovníkov v Poľsku. Opatrenia, ktoré mali vplyv takmer na tretinu aktívnych sudcov Najvyššieho súdu vrátane predsedníčky súdu, podľa súdu v Luxemburgu vyvolávajú vážne pochybnosti o skutočných cieľoch justičnej reformy.
Poľsko pre justičné reformy prijaté konzervatívnou vládou čelí viacerým žalobám. Európska komisia zároveň začala konanie voči Poľsku pre porušovanie princípov právneho štátu, ktoré by v krajnom prípade mohlo viesť k pozastaveniu hlasovacích práv Varšavy ako členského štátu EÚ.
Rozhodnutie súdu je podľa portálu Politico ranou pre poľskú vládnu PiS, pretože súd odmieta postoj, podľa ktorého si členské štáty môžu upravovať súdny systém hocijako bez toho, aby rešpektovali princípy právneho štátu ako jednej zo základných hodnôt členských štátov EÚ. Ako uvádza súd v rozhodnutí – „právo EÚ spočíva na základnom predpoklade, podľa ktorého každý členský štát uznáva spoločné hodnoty“, čo znamená „existenciu vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a najmä ich súdov, že budú uznávať hodnoty, na ktorých je EÚ založená, vrátane právneho štátu“.