Kabardsko-Balkarsko zostávalo dlho relatívne bezpečné v porovnaní s neďalekým Čečenskom, Ingušskom či Dagestanom. Investíciami do stredísk zimných športov sa pokúšalo obnoviť svoju povesť vysokohorského turistického raja zo sovietskych čias. Prílev rekreantov sa však zastavil v polovici februára. Skupina teroristov vtedy prepadla dodávku s moskovskými lyžiarmi, troch z nich popravila a dvoch zranila. Banditi vzápätí vyhodili do vzduchu stožiar lanovky a v kraji pod Elbrusom bolo zrazu po sezóne.
Vrahov lyžiarov niekoľko dní prenasledovali špeciálne ruské protiterositické jednotky. Na ich domnelé skrýše dokonca útočilo raketami letectvo. Moskva však napokon musela priznať, že pre zložitý terén sa jej teroristov nepodarilo zlikvidovať.
Vtedy vystúpili z tieňa Čierni jastrabi. Prvý raz o sebe dali vedieť otvoreným listom, ktorý adresovali miestnemu vodcovi ozbrojených islamistov. „Ak tvoji lesní banditi budú robiť zle obyvateľom Kabardsko-Balkarska, tak Čierni jastrabi spustia trestné akcie proti príbuzným banditov,“ píše sa v liste, ktorý dostali všetky miestne médiá.
To, že nejde len o žart, o niekoľko dní predviedli prvými útokmi. Na domy rodičov dvoch mladých mužov, na ktorých je pre podozrenie z terorizmu vydaný zatykač, hodili granát a zápalnú fľašu. Hoci sa nik nezranil, Čiernych jastrabov začali brať vážne nielen v malej republike, ktorá sa počtom obyvateľov i rozlohou rovná štvrtine Slovenska, ale aj v celom Rusku. Na Kaukaz sa za nimi vypravil televízny štáb a REN TV odvysielala exkluzívny rozhovor s maskovaným vodcom skupiny.
„Sme prostí obyvatelia republiky,“ povedal do kamery muž s kaukazským prízvukom. „K odporu nás dohnali zločiny tej bradatej zberby, ktorá nedovolí našej republike pokojne žiť,“ dodal a pohrozil odplatou oko za oko, zub za zub: „Budeme zabíjať ich deti, aby na vlastnej koži ucítili, ako to bolí. Máme dosť informátorov na to, aby sme odhalili a vypátrali všetkých banditov.“
O tom, či ide o spontánnu reakciu miestnych ľudí, alebo o dielo ruských tajných služieb, ktoré tak chcú proti teroristom nasadiť prostriedky boja, aké im zákon nepovoľuje, sa v Rusku vedú spory.
Záhadných pomstiteľov sa zastal dokonca aj podpredseda hornej komory ruského parlamentu, člen štátnej protiteroristickej komisie Alexandr Toršin. „Je to mládežnícka organizácia, ktorej kostru tvoria ľudia túžiaci po živote v súlade s civilizovanými zákonmi, a nie podľa pravidiel radikálneho islamu,“ povedal pre agentúru Interfax. Toršina netrápi ani to, že Čierni jastrabi porušujú zákon, keď berú spravodlivosť do vlastných rúk. „Podľa mňa bezpečnostné zložky by proti týmto slušným ľuďom nemali bojovať, ale, naopak, využiť ich, lebo by sa mohli stať dobrým informačným kanálom,“ dodal.
Analytik moskovského Carnegieho centra Alexej Malašenko to vidí inak. „Čierni jastrabi nevznikli spontánne. Je evidentné, že pôsobia s požehnaním federálnych úradov, ktorým sa nedarí potlačiť aktivity extrémistov na severnom Kaukaze,“ povedal pre BBC. Podľa neho ide o nebezpečné zahrávanie sa s krvnou pomstou a rizikom vypuknutia občianskej vojny. „Pomsta vyvolá pomstu a tá ďalšiu pomstu. To nie je východisko,“ tvrdí Malašenko.