V sovietskom zajatí bolo na rôznych miestach popravených 15– až 22-tisíc poľských zajatcov. Sovietske úrady desaťročia zvaľovali zločin na nemeckých okupantov, až nakoniec Michail Gorbačov a Boris Jeľcin uznali sovietsku vinu. Katyňský masaker dodnes zostáva citlivou kapitolou v rusko-poľských vzťahoch. Ruské vyšetrovanie prípadu bolo uzatvorené v roku 2004 s tým, že spis zostane prísne tajný.
Najvyšší súd dal vo štvrtok za pravdu rozhodnutiam nižších inštancií, ktoré zamietli snahy pozostalých domôcť sa znovuotvorenia prípadu. Argumentovali aj tým, že z 1803 tiel zastrelených poľských dôstojníkov, ktoré našli v katyňskom lese, bolo identifikovaných len 22 a tak „nie je dôvod domnievať sa, že práve príbuzní sťažovateľov prišli o život v dôsledku tohto zločinu“.
Zločin z roku 1940 má byť podľa najvyššieho súdu posudzovaný podľa trestného zákona z roku 1926, čo znamená, že už uplynula desaťročná premlčovacia lehota, ktorú tento zákon stanovuje.
„Trestné stíhanie nemožno viesť, pretože premlčovacia lehota vypršala a obnovené vyšetrovanie by odporovalo zákonu,“ uviedol súd. Okrem toho vyšetrovanie bolo ukončené aj preto, že páchatelia už nežijú.
Advokátka pozostalých označila argumentáciu súdu za nepochopiteľnú a dala najavo, že sa obráti do Štrasburgu na Európsky súd pre ľudské práva. „Je nepochopiteľné, že môže tvrdiť, že ľudia, ktorí neboli identifikovaní, neboli zastrelení,“ poznamenala Anna Stavická.
Pozostatky poľských dôstojníkov, ktorí boli zastrelení prevažne ranou do zátylku, objavili v katyňskom lese pri Smolensku v roku 1943 nemeckí vojaci. Na miesto povolali expertov z okupovanej Európy, ktorí dospeli k záveru, že zločin bol spáchaný na jar 1940, teda ešte pred nemeckým vpádom do Sovietskeho zväzu. Sovietska komisia naopak obvinila z tohto zločinu nemeckých okupantov. Spor sa stal pre Moskvu zámienkou k prerušeniu diplomatických stykov s poľskou exilovou vládou v Londýne v predvečer nastolenia prosovietskeho režimu v Poľsku. Takmer až do pádu komunizmu bola otázka osudu poľských zajatcov tabu v oboch krajinách.
V poľskej tlači sa medzitým už objavili mená 125 „katov“ z tajnej polície NKVD, ktorí sa na poprave zajatcov podieľali a boli za svoj čin odmenení. Major Vasilij Blochin bol povýšený na generála, major Nikolaj Sinegubov sa stal námestníkom ministra. Niektorí však dopadli zle, napríklad kapitána Rodosa po Stalinovej smrti zatkli a popravili, podobne aj šéfa lvovského komanda majora Mešika.