Prišli ste na návštevu Slovenska práve v čase, keď sa v Kosove rozhoduje o vydaní údajného bosa drogovej mafie Bakiho Sadikiho na Slovensko. Je to náhoda?
Prípadom Bakiho Sadikiho sa zaoberáme už niekoľko mesiacov. Pred nejakým časom som tiež dostal pozvanie od Slovenskej atlantickej komisie týkajúce sa návštevy vašej krajiny. Tieto dve veci však nemajú nič spoločné. Jeho prípadom sa v Kosove zaoberajú inštitúcie, ktoré rešpektujú všetky zásady právneho štátu. Úzko na tom spolupracujeme s vašou vládou. Slovenský Styčný úrad v Prištine je v priamom kontakte s naším ministerstvom spravodlivosti. Urobíme všetko preto, aby sme ukázali, že s vami spolupracujeme, ale moja návšteva s tým nemá nič spoločné.
O Sadikim rozhodujú predovšetkým súdy, ale v situácii kosovsko-slovenských vzťahov, keď Bratislava neuznáva Prištinu, má tento prípad aj politickú rovinu. Sám hovoríte, že so Slovenskom spolupracujete. Chceli by ste vydanie prezentovať ako politické gesto, za ktoré niečo očakávate?
Ako som už povedal, pre nás sú zásady právneho štátu mimoriadne dôležité a rovnako aj spolupráca s partnermi na celom svete. Chápem, že Sadikiho prípad slovenská verejnosť pozorne sleduje a že znamená veľa aj pre vládu. V skutočnosti to však nemá nič spoločné s politikou. Súd nižšej inštancie v Gnjilane rozhodol o Sadikiho vydaní. On sa odvolal. Zoberať sa tým teraz bude Najvyšší súd Kosova. Bude rozhodovať v súlade s medzinárodnými štandardami a budeme o verdikte informovať slovenských partnerov.
Rátate s tým, že vydanie Sadikiho by mohlo byť dobrým signálom pre slovenskú verejnosť, ktorá, zjednodušene povedané, nemá veľmi pozitívnu mienku o nezávislom Kosove?
Som si vedomý toho, že ľudia majú v súvislosti s Kosovom rôzne názory. Chápem, že tento prípad ich môže do istej miery zmeniť. Samozrejme, jedným z hlavných cieľov mojej návštevy je presvedčiť verejnosť, že Kosovo funguje, že sme demokratickou a životaschopnou krajinou. Máme silné inštitúcie. A opäť to poviem, že je pre nás dôležité, že so Slovenskom spolupracujeme vo viacerých oblastiach. Nesnažme sa však rôznymi spôsobmi vysvetľovať verdikt Najvyššieho súdu, ktorý ešte ani nepadol. Nechajme tomuto procesu čas.
Na súkromnej večeri ste sa stretli s podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom. Nie je to prvý raz. Lajčák sa v minulosti stretol aj s kosovským premiérom Hashimom Thacim. Pýtali ste sa slovenského šéfa diplomacie, či a kedy Bratislava uzná nezávislosť Prištiny?
Viem, že zahraničná politika je len pokračovaním vnútornej politiky. Rezorty diplomacie sú v skutočnosti iba poslami, ktoré ju reprezentujú navonok. Ako šéf diplomacie to robím každý deň. Nemôžem dohadovať veci, ktoré nie sú plne v súlade s názormi našich inštitúcií. Som vďačný slovenskej vláde, že ju zaujíma európska budúcnosť Kosova a že nás podporujete tak, ako aj iných v balkánskom regióne. My tiež chceme, aby ostatné krajiny oblasti mali európsku perspektívu. Myslím, že príde čas, keď Slovensko uzná nezávislosť Kosova. Bude to však vaše rozhodnutie.
Pokúsite sa ovplyvniť to na stretnutí s poslancami? Ako asi viete, stále existuje rozhodnutie slovenského parlamentu o tom, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu.
Som rád, že mám možnosť stretnúť poslancov. Chcem im predstaviť Kosovo, realitu nezávislosti a čo sme dokázali za päť rokov. Aj to, že nás za ten čas uznala takmer polovica členských krajín OSN, je ich 96. V roku 2010 vydal Medzinárodný súdny dvor podľa nás jasné rozhodnutie, že Kosovo existuje na základe medzinárodného práva, ktoré sme neporušili. A že nezávislosť Kosova nie je precedens, ktorý by niekto využil.
Kosovo však nie je členom OSN. Budete sa snažiť o niečo podobné, ako urobila Palestína, teda o získanie pozorovateľského štatútu v rámci Organizácie Spojených národov?
Kosovo a Palestína nemajú nič spoločné. Pracujeme na tom, aby nás uznávalo čoraz viac štátov. Budeme členmi Európskej banky pre obnovu a rozvoj a už sme vo Svetovej banke a v Medzinárodnom menovom fonde. Takže si počíname celkom dobre. Príde čas, keď sa Kosovo bude uchádzať o plnoprávne členstvo v OSN.
Vaša vláda chce predať väčšinový podiel v telekomunikačnej spoločnosti PTK. Uchádza sa o to aj firma bývalej americkej ministerky zahraničných vecí Madeleine Albrightovej a podporovateľky nezávislosti Kosova. Nie je to pre vás konflikt záujmov?
Nemám všetky informácie, kto sa podieľa na tom tendri. Proces stále pokračuje, začali sme minulý rok, ešte sme neskončili. Uvidíme, aké bude rozhodnutie a potom vám presnejšie odpoviem.
Pred niekoľkými dňami haagsky tribunál zbavil obvinenia z vojnových zločinov vášho bývalého premiéra Ramusha Haradinaja. Povedali ste, že by to mohlo byť súčasťou procesu zmierenia sa so Srbskom. Keď sa pozriem na reakciu Belehradu na verdikt, tak sa pýtam ako?
Nie je mojou úlohou interpretovať rozhodnutia medzinárodného súdu. Kosovo s haagskym tribunálom vždy spolupracovalo. Haradinaja obvinili dva razy. Rozhodnutie bolo jasné. Nemyslím si, že vy či ja by sme sa mali vyjadrovať k morálnej hodnote tohto verdiktu.
Nejde o vás alebo o mňa, ale o Srbov.
Srbskí politici by nemali vykladať rozhodnutie súdu v duchu Juhoslávie z 90. rokov. Vieme, čo sa vtedy dialo. Ramush Haradinaj i ďalší bojovali za slobodu na našom zemí. Tribunál potvrdil, že nespáchal vojnové zločiny. Politici v Srbsku by mali prijať toto rozhodnutie ako pravdivé. Proces zmierenia nemôže bez toho existovať.