Cesta do Brhloviec v smere od Levíc je kľukatá a zvlnená. Vedie cez pole, potom cez les, až sa nakoniec vynoria desiatky striech so špicatou vežou kostola. Šípky k múzeu dovedú návštevníka cez úzke uličky k úbočiu hory. Už po ceste sa nedajú prehliadnuť dvory, na konci ktorých sa týči skalná stena v nej sú vytesané otvory pre okná a dvere. Niektoré skalné obydlia vyzerajú pusto, na iných vidno, že ich majitelia stále využívajú.
Múzeum je dvor s dvoma domami a dvojpodlažným skalným príbytkom. Pri prehliadke izieb si treba dať pozor na hlavu. „Pôvodní obyvatelia boli nižšieho vzrastu a stropy robili primerané svojmu obdobiu,“ naznačila Silvia Bozalková z múzea. Letná kuchyňa je prehliadkou tradičného nábytku, výzdoby a zariadenia. Možno prekvapí televízor. Sprievodkyňa však pripomenie, že pomerne nedávno to tu obývali dvaja manželia.
Pivnica skrýva veci súvisiace s vinárstvom a tkáčstvom. Skalný príbytok vyzerá skromne, no ľuďom vraj poskytoval dostatočné pohodlie. „Izby si držia stálu teplotu 17 až 18 stupňov, a to aj v zime. Inak je tu 80– až 90-percentná vlhkosť,“ dodala Bozalková.
Oproti skale je na dvore dom, ktorý jeho majitelia postavili z vyťaženého kameňa. V ňom sa možno oboznámiť s pitvorom a jednou miestnosťou, kde sa jedlo a spalo. Taniere rozložené na stole majú naznačovať niekdajší spôsob stolovania – muž, keď jedol, sedel. Žena jedla a stála. Stojí tu aj ďalší brhlovský unikát – stará rozťahovacia detská posteľ, ktorá sa ľahko prispôsobovala rastu detí. Na stene visí ešte zarámovaná parta – vec plná detailov a kvetinových vzorov. Ide o venček, ktorý musela vlastnoručne z včelieho vosku vyrobiť nevesta, aby ženíchovi preukázala svoju šikovnosť.
Skala je poddajná a mäkká. Tvorí ju sopečný popol a prach, ktorý v treťohorách vyvrhovala sopka v Štiavnických vrchoch. Skalné obydlia si stavali najmä chudobní ľudia. Vždy, keď pribudol nový člen rodiny, príbytok sa buď rozšíril, alebo sa vyhĺbila rovno nová izba. Trvalo to približne pol roka.
S minulosťou sa spájajú aj Turci a Taliani. Podľa miestnej tradície mali prvé takéto príbytky chrániť ľudí pred nájazdmi Turkov. Keď tu zas neskôr talianski majstri kamenári stavali kaštieľ a kostol, naučili tunajších chlapov, ako z kameňa vyrábať schody, pomníky, zárubne, klenby pivníc a vstupné brány. Skala tak okrem strechy nad hlavou poskytovala Brhlovčanom zdroj obživy.
História skalných obydlí
1245 rok prvej zmienky o Brhlovciach
1742 Matej Bel spomína Brhlovce vo svojom ,,sprievodcovi" po krajinách Uhorska
1983 skalné obydlia vyhlásili za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry
1988 je rok, keď v jednom zo skalných obydlí – v múzeu ešte žila rodina Ladislava Homoľu
1993 Tekovské múzeum získalo za expozíciu skalných obydlí medzinárodnú cenu Europa Nostra
Ako je otvorené
Múzeum je počas sezóny od apríla do októbra otvorené každý deň od 9. h do 16. h. V ostatných mesiacoch otvoria múzeum na požiadanie.
Čiastočný prístup pre vozičkárov
Kontakt na lektorku 036/631 5555
Vstupné a poplatky
0,66 eura – dospelí
0,33 eura – deti a dôchodcovia
1 euro – fotenie
1,99 eura – kamera