Podľa analytikov sa premiér Robert Fico opäť prejavil ako dobrý stratég, ktorý dokáže odviesť pozornosť od vážnych problémov. Chybu však spravila i opozícia, lebo sa do tejto hry nechala vtiahnuť namiesto toho, aby upozorňovala na dôležité veci a žiadala od premiéra jasné stanovisko.
Ako upozornil politológ Miroslav Kusý, Fico zatiaľ všetky nástrahy zvláda. „Pokiaľ ide o Grécko, šikovne sa vyhol nepopulárnemu riešeniu tým, že ho odsunul na čas po voľbách, keď mu už nemôže ublížiť. Teraz vyťahuje maďarskú kartu, aby odpútal pozornosť od škandálu s financovaním svojej strany. Tvrdí, že ide o vec národno-štátneho záujmu. Čudujem sa, že mu na to opozícia skočila. Namiesto toho, aby povedali, že to nie je také vážne, utekali kvôli Maďarom do Bruselu,“ kritizuje Kusý.
Kampaň tieto témy aj tak veľmi neovplyvnia. „Ani v minulosti podobné veci preferenciami príliš nezatriasli,“ porovnáva politológ Grigorij Mesežnikov. Trendy aj voličská podpora sú podľa neho zatiaľ stabilné. Istý účinok však môže mať „maďarská karta“, ktorá nahráva strane Smer a SNS. Škandál s financovaním Smeru by zase mohol odradiť časť voličov tejto strany. „Veľký posun však neočakávam,“ tvrdí Mesežnikov.
Podľa Kusého majú strany svojich „veriacich“ prívržencov, na ktorých nepôsobí vôbec nič. Tak ako kedysi na Mečiarove „babky demokratky“. Smer má takých voličov síce menej, ale sú to pragmatici.
Čo sa týka samotnej kampane, Kusého sklamala. Najmä bilbordy politických strán podľa neho nestoja za nič. Sú nudné a nevýrazné. „Akoby sa nikomu do ničoho nechcelo. Pomaly nerozlíšite, čo je SDKÚ a čo Smer. Všade vidno rovnaké heslá,“ hovorí Kusý, ktorý sa domnieva, že strany ešte budú vyťahovať nejaké špinavosti.
Sociológ Pavel Haulík pripomína, že kampaň je síce navonok ostrá, ale nebojuje sa o podstatu. „Tou sú volebné programy. Strany majú presvedčiť voličov, že ten ich program je lepší. Tu však strany skôr presviedčajú, že tie druhé programy sú horšie,“ vysvetľuje Haulík s tým, že naďalej zostávajú nevyriešené dve hádanky nastávajúcich volieb. Prvou je otázka, či sa Smeru podarí obhájiť vysoké preferencie, a druhou, čo bude so stranami, ktoré sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti. „Tieto veci nie sú jasné a prieskumy na ne nevedia odpovedať,“ objasňuje Haulík.