Samosprávne kraje dostávajú zo štátneho rozpočtu peniaze pre stredné školy podľa normatívov na žiaka. Niektoré školy sa však cítia ukrátené, pretože nedostávajú plnú výšku normatívu.
„Už samotný normatív je poddimenzovaný, a keď nám ešte aj z neho zoberú, tak je to veľmi ťažké. Nezdá sa nám to férové. Učitelia dostávajú základné tarifné platy, ale keby sme boli lepšie financovaní, tak by učitelia mohli byť ohodnotení aj osobnými príplatkami,“ sťažuje sa pedagóg zo strednej školy v Trenčianskom kraji, ktorý si neželal zverejniť meno.
O zlej finančnej situácii hovoria odborárski predáci aj ďalších stredných škôl v Trenčianskom kraji. „Nedostávali sme z VÚC-ky výplaty v riadnom termíne, tak sme sa búrili, ja som bol jeden z tých buričov. Ostatné školy vzdali tento boj so župou, napokon som zostal len sám. Je to ťažký boj, kým budú odbory závislé od zamestnávateľa, veľmi ťažko dokážu presadiť požiadavky zamestnancov,“ dodáva Peter Purgát, odborový predák SPŠ Dubnica nad Váhom.
Vlasta Henčelová, hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja, vysvetlila, prečo niektorým školám župa dáva len časť normatívu na žiaka. Z takto ušetrených peňazí financuje iné školy, ktorým by normatív nestačil.
„Momentálne máme 17 stredných škôl, ktorým nepostačuje ani 100-percentný normatívny príspevok. Dôvodom je nízky počet žiakov alebo vysoké prevádzkové náklady. V tomto školskom roku na naše školy nastúpilo o 2 160 žiakov menej ako v predchádzajúcom, čo skrátilo náš rozpočet z prenesených kompetencií o 1 milión 270-tisíc eur. Znamená to, že sa optimalizácii školskej siete nevyhneme, aj keď sa školy tomu všemožne bránia,“ zdôraznila Henčelová.
Podľa Michala Kaliňáka, hovorcu ministerstva školstva, má každý zriaďovateľ vo svojej kompetencii prerozdeľovať 10 percent z normatívnych finančných prostriedkov určených na platy a 20 percent normatívnych prostriedkov určených na prevádzkové náklady. Tieto peniaze potom zriaďovatelia prerozdeľujú vo svojej kompetencii, teda podľa vlastných kritérií.
Ľubica Hanulíková, odborová predáčka na Gymnáziu v Považskej Bystrici, upozorňuje na zhoršovanie finančnej situácie škôl aj tým, že štát im neprepláca peniaze, ktoré učiteľom patria za kreditové vzdelávanie. Učitelia ich síce dostanú, ale z prostriedkov školy, ktorej potom nezostávajú peniaze napríklad na osobné príplatky.
„V tomto roku 2012 nám ministerstvo školstva nedalo ani cent na kreditové vzdelávanie. Štát schválil zákon, ale peniaze na to nedal, školy musia takto úverovať štát,“ povedala Hanulíková. Ministerstvo školstva tvrdí, že peniaze za kredity presunulo zriaďovateľom škôl, a tie by ich mali do konca roka dostať. Podľa rezortu 10,1 milióna eur dostanú školy ešte tento rok za kredity, ktoré získali od septembra 2011. „Celkovo tak pedagogickí a odborní zamestnanci škôl získajú k platu takmer 16 miliónov eur navyše,“ dodal Michal Kaliňák. Župy, ktoré tieto peniaze dostanú na konci roka, ich potom presunú na výplaty učiteľov.