Zaťaží to deficit krajiny najviac práve v roku, v ktorom vláda plánovala znížiť schodok, aby mohla následne v roku 2015 vrátiť späť zvýšenú DPH z 20 na 19 percent. Dvadsaťpercentnú daň by tak ľudia mohli platiť ďalší rok navyše.
„Zvyšuje sa riziko, že deficit v roku 2013 neklesne na tri percentá hrubého domáceho produktu a DPH by tak mohla zostať na úrovni 20 percent o rok dlhšie,“ hovorí analytik ING Bank Eduard Hagara. Výsledkom by mohlo byť, že euroval sa priamo dotkne peňaženiek ľudí. DPH vyššia o jeden percentuálny bod zaťažuje od januára ročne štvorčlennú rodinu asi sumou 90 eur. Ministerstvo financií tvrdí, že nechce, aby ľudia na euroval doplatili cez dane.
„Nie je záujem, aby to komplikovalo zrušenie Ficovej dane,“ reagoval v stredu hovorca ministerstva financií Martin Jaroš. Rezort nazval dočasne vyššiu DPH po minulom premiérovi, keďže za jeho vlády narastalo zadlženie krajiny. Počas krízy sa prudko zvyšovali dlhy viacerých krajín. Aby euroval nemal dosah na DPH, vláda by musela zmeniť zákony, ktoré prijala, aby nenarastalo zadlžovanie krajiny.
Deficit verejných financií vláda na rok 2013 plánovala znížiť na 2,9 percenta, čím by krajina po problémových rokoch dosiahla hospodárenie v súlade s pravidlami únie. Vklad do eurovalu by však defi cit v roku 2013 podľa Hagaru zvýšil asi o 0,4 percenta HDP. Zvyšné dve štvrtiny hotovostného vkladu do eurovalu má Slovensko splatiť v rokoch 2014 a 2015.
Hotovostný vklad je výdavok, ktorý Slovensko viac zadlží. Za zvýšený deficit v dôsledku eurovalu by však krajina nemala byť úniou sankcionovaná ako rozpočtový hriešnik. Ide o podobný princíp ako pri nákladoch na dôchodkovú reformu. Okrem peňazí krajina prispeje do eurovalu aj zárukami vo výške 5,1 miliardy eur. Záruky by však zvýšili deficit Slovenska až v prípade, že by problémová krajina potrebovala z eurovalu pomoc a tú by nedokázala splácať.
V súčasnom eurovale v celkovej sume 440 miliárd eur Slovensko ručí len zárukami. Opozícia vláde vyčíta, že sa za záruky nepostavila aj pri novom vale s kapacitou 700 miliárd eur. Ministerstvo financií však v stredu upozornilo, že v takom prípade by Slovensko muselo dať záruky, ktoré majú pri ekonomicky slabších krajinách menšiu bonitu ako hotovosť, až vo výške 1,3 bilióna eur. Slovensko by potom mohlo na euroval doplatiť ešte viac. Rezort tiež pripomenul, že minulá vláda chcela pomôcť Grécku až sumou 800 miliónov eur.
O navýšení súčasného eurovalu tak, aby sa mohlo 440 miliárd eur skutočne čerpať, vo štvrtok a v piatok rokujú lídri eurozóny. Agentúry však stredu informovali, že k dohode zrejme dôjde až v júni, čo môže vyústiť na trhoch do čierneho pondelka. Euroval totiž zatiaľ nestačí na pomoc pre Portugalsko či Španielsko, ktorým sa splácanie dlhov predražuje. Nemecká kancelárka Angela Merkelová chce opäť otvoriť aj dohodu o novom eurovale, ktorého prijatie sa zrejme tiež posunie na jún.