V pár kilometrov od hraníc vzdialenom rakúskom mestečku Hainburg sídli neštátne zdravotnícke zariadenie Humanplasma, ktoré krvnú plazmu odoberá. Na jeho parkovisku ťažko nájsť autá s rakúskou štátnou poznávacou značkou. Prím totiž hrajú Slováci. Čo našinca motivuje prejsť niekoľkokilometrovú cestu a darovať v Rakúsku krvnú plazmu?
„Hlavným dôvodom, prečo sem chodím, je, že som pod stálym lekárskym dohľadom, keďže ako darca musím podstupovať pravidelné lekárske prehliadky,“ zdôvodnil bratislavský dôchodca Vojtech Nôta.
Lenže okrem toho, že sa darcovia starajú o svoje zdravie, motiváciou pre nich je aj vidina ľahkého zárobku. Na letáku hainburského zariadenia sa dočítajú, že za jeden odber zaplatí ako náhradu výdavkov 20 eur, pričom za každých desať odberov Humanplasma vyplatí ďalších 10 navyše. A to až do výšky 50 eur. Krvnú plazmu je pritom možné darovať trikrát za dva týždne. ,,Ak so sebou privediete aj ďalšieho darcu, získate ako odmenu 30 eur," dodal Nôta.
V hainburskom zariadení, ktoré je schopné denne vykonať až 280 odberov, pracuje väčšinou slovenský personál. Hlavná sestra Stanislava Schottová potvrdila, že ich odberná stanica je medzi Slovákmi veľmi populárna: ,,V našej evidencii tvoria Slováci až 95 percent," povedala. Schottová si tiež nemyslí, že by kvôli nim prichádzali slovenské nemocnice o potenciálnych darcov.
Slovenské nemocnice však v letných mesiacoch hlásia nedostatok krvi. Darcov je málo, za krv sa neplatí. „Slovensko je proti obchodovaniu s krvou,“ uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková, pričom dodala, že ministerstvo zmeny v legislatíve ani neplánuje.
Krvná plazma tvorí až 55 percent z krvi človeka. Pozostáva z 91 % vody, 2 % minerálnych solí a zvyšok tvoria proteíny, ktoré zabezpečujú životne potrebné funkcie, ako je zrážanlivosť krvi či obrana proti infekciám. Krvnú plazmu nie je možné umelo vyrobiť. Využiteľná je najmä pri transfúziách a výrobe liekov.