Sociálne služby bude možno opäť financovať štát

Zariadenia sociálnych služieb, ktoré majú pomáhať ľuďom odkázaným na pomoc, sú na pokraji krachu. Väčšina z nich posledné mesiace doslova bojuje o prežitie. "Neverejným poskytovateľom a neziskovkám neostávajú peniaze, smerujeme k ukončeniu služieb," tvrdí predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Milada Dobrotková.

15.07.2011 14:27
invalid, ZŤP, ŤZP, invalidi, dôchodca,... Foto:
Ilustračné foto.
debata (2)

Situácia sa vyostrila po tom, čo povinnosť financovať sociálne služby prešla v roku 2008 na obce a župy. Teraz sa však začína hovoriť o tom, že by ich mal znovu platiť štát. Zhodli sa na tom aj zástupcovia poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí včera rokovali so zástupcami parlamentných politických strán.

Keďže terajší zákon považujú za zlý, žiadajú jeho zmenu. Aby sa situácia zlepšila, nový zákon by mal zaviesť rovnaké dotácie pre verejných aj neverejných poskytovateľov a zvýšiť podiel klientov na uhrádzaní nákladov. Niektorí poskytovatelia majú výhrady aj k tomu, ako samosprávy posudzujú klientov. Vyčítajú im napríklad nechuť prešetriť ich majetok a príjem.

„Mnohí dôchodcovia dávajú zo svojho štyristoeurového dôchodku 150 eur sociálnym službám a ostatné ide rodine. Podobne je to, aj keď majú nejaké majetky,“ hovorí Béla Bugár (Most¤-¤Híd) o požiadavke zvýšiť účasť klientov. Štátna tajomníčka ministerstva práce a sociálnych vecí Lucia Nicholsonová chce zo sociálneho programu vylúčiť bohatých ľudí.

„Súkromné zariadenia nedokážu konkurovať čiernej práci a VÚC,“ hovorí Dobrotková. „Čo však samospráva robí s tým, keď rozhoduje, kto je na tom ako? Čo robí pri hodnotení majetku?“ pýta sa.

Náklady na jeden mesiac v zariadení sociálnych služieb predstavujú pre imobilného pacienta 1 008 eur. V súkromnom zariadení pacient dopláca približne 700 eur, vo verejnom je to od 150–250 eur.

Podľa Nicholsonovej by nový zákon mohol byť o rok, ale ako to bude s peniazmi, nevie. „Keby mali fungovať sociálne služby, museli by sme vlievať stovky miliónov eur ročne,“ povedala. Priznáva však, že financovať by sa mali cez štát. „Na úrovni samosprávy to nefunguje.“ Ak by financovanie sociálnych podnikov prebral na seba štát, on by aj posudzoval žiadateľov. Poskytovatelia však nie sú presvedčení, že by to robil lepšie ako samosprávy.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba