Obaja politici však odsúdili aj extrémizmus na oboch stranách, ktorý podľa Gašparoviča vnáša nervozitu do vzťahov medzi krajinami i občanov. Ocenili aj iniciatívy, ktoré by mohli viesť k zmierňovaniu napätia.
„Je nepochopiteľné aj to, že prečo od roku 2006 tunajší Maďari majú stále horšie pocity, necítia sa už tak, ako pred tým rokom 2006, že prečo majú dojem, že situácia sa zhoršuje v oblasti kultúry, školstva, ale aj v iných oblastiach,“ poznamenal Sólyom.
Sólyom slovenského prezidenta ubezpečoval, že v Maďarsku nie sú žiadne protislovenské nálady ani voči tamojšej slovenskej menšine, ani celkovo voči Slovákom. Gašparovič novinárom povedal, že obe hlavy štátov sa zhodli na odsúdení extrémizmu a vyhlásil tiež, že národnostné menšiny by mali pociťovať starostlivosť štátov, v ktorých žijú. Zároveň by však podľa neho mali byť aj lojálni občania.
Maďarský prezident požiadal našu hlavu štátu, aby v parlamente opätovne inicioval prijatie menšinového zákona. Napriek tomu, že klauzuly o menšinách obsahuje slovenská ústava aj ďalšie zákony, si Sólyom myslí, že by bolo osožné zhrnúť jednotlivé legislatívne body do jedného balíka.
Sólyom nášmu prezidentovi navrhol i zriadenie funkcie menšinového ombudsmana. Gašparovič argumentoval, že na Slovensku už existuje ombudsman, ktorý má dohľad nad menšinovými otázkami v popise práce. „Ja si ale myslím, že menšinový ombudsman, ktorý by sa zaoberal čisto menšinovými otázkami, by mal väčšiu váhu,“ trval na svojom Sólyom. Podľa neho by mal takýto ombudsman nezávislejšie postavenie, keďže by bol volený na iné obdobie ako parlament. A keďže by ho volila Národná rada SR, bol by tiež oslobodený od straníckych stanovísk. „Menšinový ombudsman nemusí brať ohľad na to, či sa národnostná politika tej-ktorej vlády vychýli doprava, doľava, negatívne, či pozitívne,“ dodal Sólyom.
Požiadavky maďarského prezidenta na prijatie menšinového zákona a zriadenie funkcie menšinového ombudsmana považuje predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota za nehorázne. „Sólyom zavádza, až klame o situácii Slovákov žijúcich v Maďarsku. Už len fakt, že k slovenskej národnosti sa dnes v Maďarsku hlási len 18-tisíc občanov, kým na Slovensku k maďarskej národnosti sa hlási pol milióna občanov, je veľmi pozoruhodný,“ tvrdí vo svojom vyhlásení Slota.
Predseda národniarov sa odvoláva na vyjadrenia bývalého maďarského ombudsmana pre národnostné menšiny Jenö Kaltenbacha, že oficiálna maďarská politická reprezentácia úspešne likviduje všetky národnostné menšiny v Maďarsku. „Súčasný maďarský ombudsman pre menšinové práva prirovnal politiku maďarskej vlády voči národnostným menšinám k politike Veľkonemeckej ríše z 30. rokov minulého storočia, a preto v porovnaní s nimi vyznievajú dnešné vyjadrenia prezidenta Maďarskej republiky mimoriadne antagonisticky,“ uvádza ďalej Slota. SNS odmieta tvrdenie maďarského prezidenta, že je slovenská menšina v Maďarsku spokojná a naopak, že maďarská menšina na Slovensku má dojem, že sa zhoršuje jej postavenie. Národniari hovoria o nadštandardnom postavení maďarskej menšiny na Slovensku.
Podľa Slotu by bolo optimálne hovoriť o reciprocite. „Aby to isté, čo „demokraticky“ ponúka Maďarsko slovenskej menšine v Maďarsku, ponúkla Slovenská republika u nás žijúcej maďarskej menšine," vysvetľuje Slota. Dodržiavanie ľudských i menšinových práv na Slovensku je podľa jeho slov na vysokej úrovni a požiadavka menšinového zákona vyznieva nekompetentne, pretože menšinové práva jasne upravuje právny systém Slovenskej republiky i Ústava SR.