Deficit štátneho rozpočtu na rok 2010 počítal s rozdielom medzi príjmami a výdavkami na úrovni 3,75 miliardy eur. Celoročný plán sa však naplnil podľa priebežného plnenia rozpočtu už 14. októbra. Ministerstvo financií do konca roka predpokladá nárast sekery až na 5,1 miliardy eur, čo je asi 7,8 percenta výkonu ekonomiky. Rezort to zdôvodňuje výpadkom príjmov, ako aj podhodnoteným plánom výdavkov, ktorý vraj bez reálnych úspor zanechala minulá vláda.
O deficit sa zvýši zadlženie krajiny, ktoré budú musieť platiť budúce generácie. V budúcom roku chce vláda po prijatí úsporného balíčka za 1,7 miliardy eur, ktorý pocítia ľudia na vyššom zdanení, defi cit znížiť pod päť percent hrubého domáceho produktu. A v roku 2013 pod tri percentá HDP, ktoré od krajín EÚ vyžaduje Brusel.
Aktuálne sa na pôde EÚ rokuje o sprísnení pravidiel hospodárenia a zavedení sankcií pre rozpočtových hriešnikov. Tohtotýždňové rokovanie ministrov financií EÚ však ukázalo, že prísnejšie pravidlá a automatické postihy napokon asi nebudú.
„Dohoda len potvrdzuje to, o čom som presvedčený už dlhšie – je dôležité, aby sme u nás doma na národnej úrovni nastavili našimi zákonmi najprísnejšie pravidlá, aby sme mali zdravé verejné financie. Spoliehať sa na to, že sa zvýši efektívny tlak z Európskej únie, sa asi nebude dať,“ povedal podľa TASR minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ).
Aby sa neopakovala situácia s vysokým defi citom, chce terajšia vláda zaviesť napríklad výdavkové rozpočtové stropy. Tento cieľ si kabinet dal do programového vyhlásenia. Pravdepodobne už na jar budúceho roka vláda predloží do parlamentu návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Mal by sa začať tvoriť po tom, čo sa v Bruseli defi nitívne dohodne úprava rozpočtových pravidiel krajín EÚ.
Podľa odborníkov však veľké zmeny na pôde EÚ nenastanú. „Niekto si napríklad nedokáže predstaviť, že by kľúčové štáty EÚ ako Francúzsko alebo Taliansko dobrovoľne súhlasili s vlastným potrestaním,“ myslí si Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied.
Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) včera označila za úspech, že ministri financií sa dohodli aspoň na tom, že pri uplatňovaní Paktu stability a rastu sa bude brať do úvahy vplyv zavedenia druhého piliera na verejné financie. Vláda sa snaží o to, aby sa náklady na reformu dôchodkov, ktoré v prípade Slovenska dosahujú asi 1,1 percenta HDP, nezapočítavali do deficitu. Ako sa reforma dôchodkov pri pakte naozaj zohľadní, stanoví až Európska komisia. Pôvodne sa však len predpokladalo, že reformné krajiny dostanú dlhšie prechodné obdobie na zníženie defi citu.
Podľa Baláža vláde tak nezostáva iné, len šetriť a tým znižovať deficit. Nevyriešeným problémom je pritom podľa neho práve to, z čoho zaplatiť náklady na dôchodkovú reformu. „Bude sa treba seriózne zamyslieť nad prerozdelením pomeru odvodov medzi 1. a 2. pilierom a nad posunutím veku odchodu do dôchodku na 65 rokov,“ dodáva Baláž.