V roku 2022 mali ľudia, ktorí na Slovensku patrili medzi „horných desať percent“, mzdu 2 355 eur mesačne. Minimálna mzda v Luxembursku sa na začiatku roku 2023 dostala na 13,80 eura za hodinu. Človek, ktorý pracuje osem hodín denne dvadsať dní v mesiaci, tak v Luxembursku zarobí 2 208 eur mesačne. Na druhej strane platí, že cenová hladina v Luxembursku je, samozrejme, výrazne vyššia ako na Slovensku. Takmer celú minimálnu mzdu v krajine musí miestna rodina zaplatiť za mesačný prenájom trojizbového bytu mimo mestského centra.
Na Slovensku je situácia podobná. Na cenu prenájmu trojizbového bytu však minimálna mzda nestačí len v ekonomicky najsilnejších regiónoch veľkých miest, naopak, v okrese Poltár sa za aktuálnu minimálnu mzdu vo výške 750 eur dá zaplatiť prenájom na tri mesiace.
Ľudia v Luxembursku sú, samozrejme, ekonomicky silnejší, no tento jednoduchý príklad ukazuje, že samotná minimálna mzda nehovorí o ekonomike krajiny celý príbeh. Platí však, že silné ekonomiky majú vyššiu minimálnu mzdu a relatívne hospodársky slabšie krajiny majú minimálnu mzdu nižšiu.
Na Slovensku patrí minimálna mzda k najnižším, vyplýva to z analýzy, ktorú zverejnila v máji Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok Eurofound. Nadácia porovnávala údaje k januáru 2023, do porovnania teda v mnohých krajinách vstupovali minimálne mzdy, ktoré teraz už nemusia byť aktuálne. To je aj prípad Slovenska. Aktuálna minimálna mzda je vo výške 750 eur mesačne, v čase porovnania bola vo výške 700 eur mesačne.
Obrovské rozdiely
S nižšou minimálnou mzdou môžu počítať zamestnanci len v piatich krajinách EÚ. Týka sa to zamestnancov v Chorvátsku, v Rumunsku, v Lotyšsku, v Maďarsku a v Bulharsku. Minimálna mzda v Luxembursku je v podstate šesťnásobok minima v Bulharsku.
Uplynulé obdobie pritom bolo obdobie mimoriadneho rastu minimálnej mzdy. Impulzom pre rast tohto druhu kompenzácie za prácu bol predovšetkým prudký rast cien naprieč celou EÚ. V Lotyšsku sa hodnota minimálnej mzdy zdvihla až o štvrtinu. Najnižší rast má na konte Malta, kde do januára 2023 medziročne stúpol minimálny zárobok len o 5,3 percenta. Na Slovensku Eurofound vypočítal nárast zhruba o 8,4 percenta.
Majú prísť zmeny
Na Slovensku výška minimálnej mzdy nie je nadviazaná na rast cien. Legislatíva na Slovensku hovorí, že minimálny mesačný plat je najmenej 57 percent priemernej mzdy. Sociálni partneri, teda vláda, zamestnávatelia a odborári, sa ale môžu dohodnúť na inej výške minimálnej mzdy. V minulosti sa takéto dohody nedarilo uzatvárať, no v uplynulých rokoch nie sú výnimkou.
Navyše ministerstvo už predstavilo novelu, podľa ktorej má minimálna mzda dosiahnuť minimálnu výšku šesťdesiatich percent priemernej mzdy. V minulosti už Slovensko na tejto úrovni bolo. S výškou minimálnej mzdy sú nespokojní predovšetkým predstavitelia odborov. „Podľa údajov z Eurostatu je priemerný čistý ročný príjem jednotlivca na Slovensku piaty najnižší z krajín EÚ a nedosahuje ani polovičnú hodnotu priemeru krajín EÚ či eurozóny. Takisto spomedzi 22 krajín, ktoré majú „minimálku“, máme podľa údajov Eurostatu v roku 2023 šiestu najnižšiu minimálnu mzdu spolu s Chorvátskom. V parite kúpnej sily je minimálna mzda na Slovensku najnižšia spomedzi okolitých krajín, v rámci Európskej únie je na chvoste, nasleduje len Lotyšsko a Bulharsko,“ upozorňuje Konfederácia odborových zväzov.
Rast najmä v zaostávajúcich krajinách
Výrazný rast minimálnej mzdy krajinám východnej a strednej Európy nepomohol dotiahnuť sa na bohatšie krajiny. „Hoci nominálna minimálna mzda rástla najmä v strednej a vo východnej Európe, naďalej v týchto krajinách zostáva výrazne nižšia ako v krajinách, ktoré boli členom EÚ aj pred rokom 2004,“ ukázala analýza.
Práve rast cien výrazne skreslil reálnu situáciu ľudí v jednotlivých krajinách. Rast nominálnej minimálnej mzdy o dvadsaťštyri percent ľuďom v Lotyšsku stačil iba zhruba na dvojpercentný rast reálnej mzdy. Naopak, 22-percentný rast v Nemecku najslabšie zarábajúcim v krajine stačil na to, aby ich reálne príjmy stúpli približne o 12 percent. Reálne mzdy zohľadňujú práve aj tempo zdražovania. Zlepšenie reálnych zárobkov znamená, že mzdy rastú v sledovanom období rýchlejšie ako ceny. Rast o 8,4 percenta na Slovensku na zlepšenie situácie ľudí s minimálkou nestačil. Reálne príjmy klesli o viac ako päť percent.
Čítajte viac Fico chystá predaj dlhopisov ľudom. Skúšal to aj Mečiar a aj iné krajiny. Ako by mohla vyzerať ponuka od štátu?
Špecifický je príbeh Grécka. Krajina dokázala dostať stav verejných financií pod kontrolu a aktuálne vyhliadky verejných financií sú za cenu masívneho a drastického šetrenia lepšie ako na Slovensku. Cenu šetrenia ale pociťujú najslabšie zarábajúci ľudia v krajine dodnes. „Grécko je jedinou členskou krajinou EÚ, kde minimálna mzda v porovnaní s rokom 2012 výrazne klesla. Dôvodom sú ekonomické otrasy, ktoré krajinu zasiahli počas ekonomickej krízy. Tá viedla k tomu, že v roku 2012 sa výpočet nominálnej minimálnej mzdy výrazne zmenil tak, že sa znížila,“ upozorňuje Eurofound.
EÚ od členských krajín žiada, aby minimálna mzda v každej krajine bola spravodlivá. Túto spravodlivosť EÚ definuje tak, že minimálna mzda by mala byť na úrovni aspoň 50 percent hrubej priemernej mzdy a 60 percent mediánovej mzdy. Slovensko je teda o čosi štedrejšie.