Kým dôsledky odchodu Grékov a Portugalcov z eurozóny sa považujú ešte za ekonomicky zvládnuteľné, nákaza Španielska a Talianska podľa nich vyvolá „nevídané ekonomické erupcie v celej Európe i vo svete“.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Podľa serveru Spiegel Online autori tejto štúdie oproti iným nepočítali len straty veriteľov postihnutých krajín, ale pomocou ekonometrického modelu simulovali vplyvy krízy na rast 42 najdôležitejších priemyselných a rozvojových krajín, na ktoré pripadá vyše 90 percent svetového hospodárstva. Vychádzali pritom zo situácie v najhoršie postihnutom Grécku, o ktorého návrate k drachme sa špekuluje už niekoľko mesiacov, väčšina európskych politikov ho ale nepripúšťa.
Štátny bankrot Grékov a ich odchod z eurozóny považujú odborníci z inštitútu Prognos, ktorí výskum pre nadáciu vykonávali, „pre svetové hospodárstvo za ekonomicky zvládnuteľný“.
„Nemožno však vylúčiť, že kapitálové trhy potom stratia dôveru aj v Portugalsko, Španielsko a Taliansko a že tam tiež príde k bankrotu. Svetové hospodárstvo potom upadne do hlbokej recesie,“ predpovedá štúdia.
„V súčasnej situácii musíme bezpodmienečne zabrániť vypuknutiu takého plošného požiaru,“ vyzval Aart De Geus, predseda Bertelsmannovej nadácie.
Tá v prípade samotného Grécka očakáva po jeho potenciálnym vystúpení z menovej únie štátny bankrot a radikálne oslabenie novej národnej meny, čo by viedlo k zvýšeniu už i tak vysokej nezamestnanosti a ďalším negatívnym javom. Straty, ktoré by to juhoeurópskej krajine spôsobilo, vyčíslil nemeckí ekonómovia na 164 miliárd eur do roku 2020. Na väčšinu ostatných skúmaných štátov by to ale malo podľa štúdie iba relatívne mierny dopad, čo údajne platí aj o odchode Portugalska z eurozóny.
Ak by „euroklub“ opustilo Španielsko, dotkne sa podľa štúdie kríza aj ďalších významných svetových ekonomík. „Akonáhle sa potopí Európa, zasiahne to aj Čínu a USA,“ tvrdí ekonóm Thiess Petersen, ktorý na výskume spolupracoval.
Podľa prepočtov Prognosu by 42 ekonomicky popredných krajín prišlo dohromady o 7,9 bilióna eur, z toho 1,2 bilióna by pripadlo na najvýznamnejšie rozvojové štáty skupiny BRIC. Čínska ekonomika by spomalila o jeden percentuálny bod, americká o 0,4 percentuálneho bodu.
Ak by z európskej menovej únie muselo vystúpiť aj Taliansko, očakávajú autori celosvetovú recesiu s celkovými stratami okolo 17,2 bilióna eur. To podľa nich zodpovedá 44 percentám ročného hospodárskeho výkonu všetkých skúmaných krajín.
Nemecko by sa muselo vysporiadať so stratou takmer 70 percent svojho ročného HDP, Čína s polovicou a USA sa štvrtinou, uvádza štúdia podľa Spiegel Online. Rozsah tejto recesie „by dnešnými meradlami pojmov, ako je kríza, nebolo možné merať“, varuje.
Najhoršie by odchod štyroch juhoeurópskych krajín z eurozóny by postihol Francúzsko. Škody, ktoré by tento scenár druhej najsilnejšej ekonomike EÚ spôsobil, autori vyčíslil na 154,4 percenta francúzskeho HDP. Podľa ekonóma Prognosu Michaela Böhmera je dôvodom nielen vysoká zainteresovanosť francúzskych bánk v juhoeurópskych štátoch, ale aj rastúca konkurencieschopnosť týchto krajín po ich prípadnom opustení eura.