Cudzí jazyk sa nedá naučiť ako bicyklovanie

Branislav Zlocha z City University, Bellevue, USA, v Bratislave tvrdí, že vzdelanie umožňuje absolventom štúdia či ďalších kurzov výrazne zlepšiť perspektívu uplatnenia sa na trhu práce.

25.05.2005 11:09
debata

Ako vnímate potrebu ďalšieho vzdelávania po skončení štúdia?

Vývoj poznatkov ide dopredu veľmi rýchlo. Dostávame sa do situácie, keď celoživotné vzdelávanie je nevyhnutné pre každého. Dnes nevystačíme s objemom vedomostí či informácií, ktoré sme získali na vysokej škole pred piatimi či desiatimi rokmi. Na úrovni humanitných vied a prienikom informatiky do všetkých oblastí dochádza k zrýchľovaniu vývoja spoločnosti. Je nevyhnutné, aby ľudia dokázali v rámci svojich pracovných zaradení efektívne zvládať úlohy, ktoré na nich kladie konkurenčné prostredie. Z toho vyplýva, že potreba celoživotného vzdelávania výraznejšie vystupuje do popredia.

Aké možnosti majú záujemcovia o ďalšie vzdelávanie?

Našťastie majú dnes ľudia viacero možností dopĺňať si ho v rôznych formách – od denného štúdia, ak sa rozhodnú vrátiť do školy a denne študovať – cez externé formy štúdia. Tam môžu študovať cez víkendy alebo vo večerných kurzoch, využiť môžu aj dištančné formy štúdia. Tie sú zaujímavé aj tým, že časť vzdelávania prebieha cez internet s určitým kontaktom medzi vyučujúcim a študentom. Pri čistom on-line vzdelávaní chýba práve usmernenie lektorom, čo nemusí byť vždy výhodné.

Podľa čoho sa majú uchádzači o štúdium orientovať?

Vždy sa treba pozerať na to, kto na trh vzdelávania vstupuje. Buď si vezmite niektorú univerzitu, alebo vysokú školu, ktorá má centrum ďalšieho vzdelávania. Tým nesie za sebou potenciál celého akademického a vedomostného zázemia. Na druhej strane sú vzdelávacie inštitúcie, najmä jazykové školy, ktoré tvoria traja či štyria pracovníci. Tí sú určite lacnejší a môžu flexibilnejšie reagovať na dopyt. Pre záujemcu o vzdelanie je najpodstatnejšie, aký certifikát kvality môže poskytnúť škola. Treba si všímať, odkedy škola pôsobí, koľko absolventov vychovala, ako sa uplatnili v praxi. Odpoveďami na tieto otázky sa buduje dôvera k vzdelávacej ustanovizni. Sú to teda otázky referencií a transparentnosti.

Ako si dobre vybrať jazykový kurz?

Niektoré školy a jazykové inštitúcie ponúkajú napríklad týždňový kurz angličtiny so slúchadlami a okuliarmi, môžete si vybrať polročný kurz angličtiny, ktorý je zameraný na odbornú terminológiu. Rozsahy ponuky kurzov sú veľmi rôznorodé. Často zaváňajú akýmsi „nadupaním“ za neuveriteľne krátky čas. Podľa mňa sa jazyk nedá naučiť tak ako napríklad bicyklovanie. To sa musí skladať ako kameň po kameni. Seriózne jazykové štúdium je založené na dlhodobej príprave, ktorá musí byť dôkladná vo všetkých oblastiach. Pri rozhodovaní o výbere štúdia jazyka v zahraničí je dôležitá pečať kvality. Treba si zistiť referencie, študent sám sa môže ťažko rozhodovať. Zväčša platí, že čím je kvalita vzdelávania nižšia, tým je to lacnejšie. Lenže konkrétne prípady môžu toto pravidlo ignorovať. Určite však rozhodujú finančné možnosti. Existujú dvojtýždňové kurzy, za ktoré zaplatíte aj tristotisíc korún. Pri rozhodovaní tiež pomôže priama skúsenosť tých, ktorí sa z podobných kurzov ako ich absolventi už vrátili. Najmä schopnosti, ktoré im umožnili lepšie sa uplatniť. Veľa ľudí zo Slovenska bolo v Anglicku na jazykových školách. Keď sa opýta sused suseda, vždy sa niekto nájde, kto poskytne referencie. Z inzerátov na diaľku ťažko posúdiť kvalitu jazykových programov. U nás sa zameriavame na všeobecnú angličtinu, biznis angličtinu, rôzne špecializácie, obchodnú korešpondenciu, konverzáciu. Máme šesť jazykových úrovní, do ktorých zaraďujeme študentov na základe vstupného testu. Je úplne jedno, či je to individuálna alebo firemná požiadavka. Zoradenie do vertikálnej úrovne z hľadiska jazykových znalostí umožňuje pracovať na jednotlivých úrovniach. Bolo by pre všetky strany neefektívne, keby sme dali začiatočníka do triedy s pokročilým.

debata chyba