I s poplatkami by univerzitám chýbali miliardy

25.05.2005 11:33

Poplatky za štúdium, ktoré parlament zamietol, by aj tak nedostali vysoké školy z finančných ťažkostí, ale by im pomohli. Školy tak naďalej nebudú mať peniaze na vedu, výskum ani výučbu samu.

„Poplatky neriešili základný problém, a to nedostatok financií. Dotácie štátu by každoročne mali narásť o 0,1 percenta HDP. To sa u nás nedodržiava,“ povedal rektor Slovenskej technickej univerzity Vladimír Báleš.

Chýbajúce peniaze musíme získať niekde inde, napríklad podnikateľskou činnosťou, spresnil dekan Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Jozef Prusák. „Nie všetky školy však majú rovnaké možnosti prilepšiť si prenajímaním voľných priestorov,“ dodal.
Na poplatkoch, sa malo vybrať asi 1,2 miliardy korún. Predpokladalo sa, že budú od 0 do 26 000 korún.

Školám však dnes na vzdelávanie chýba päť až šesť miliárd, na vedu a výskum ešte viac.

Vybrané peniaze by pomohli najmä školám, ktoré nepotrebujú náročné investície na výučbu – ekonomické, sociálne smery či právo. O tie je však práve veľký záujem, a preto by od študentov mohli pýtať aj najviac 26 000 korún.

Školy s technickým či prírodovedným zameraním, o ktoré nie je taký záujem, by vysokými poplatkami študentov stratili. Preto by poplatky stanovili len symbolicky. Z vybraných peňazí by však podľa zákona museli dať 35 percent na sociálne štipendiá. Takže takmer nič by tým nezískali.

Nedostatok peňazí si školy nahrádzajú aj tým, že ponúkajú štúdium popri zamestnaní. Mnohé, hoci to zákon nedovoľuje, zaň vyberajú peniaze. Na niektorých fakultách je dnes viac externistov ako poslucháčov denného štúdia. Školy preto podporujú, aby sa školné čo najskôr uzákonilo aspoň pre nich.

„To je dobrý návrh, sme zaň. Mal by sa však stanoviť najvyšší počet externistov, najviac na 30 percent,“ zdôraznil rektor Univerzity Komenského František Gahér.
Aj šéf Univerzity Konštantína Filozofa Daniel Kluvanec takýto návrh podporuje. „Veď sa to, žiaľ, neúspešne riešilo už pred dvoma rokmi,“ povedal.

Podľa Daniely Drobnej z Nadácie otvorenej spoločnosti a Andreja Salnera z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť spoplatniť štúdium len pre externistov nie je spravodlivé.

Salner by neobmedzoval ani počet externistov. „Môže byť vysoká škola, ktorá sa na takéto štúdium špecializuje, na tom nie je nič zlé,“ myslí si.

Slovensko ročne dáva na študenta 2 600 eur, Európska únia 8 600 eur a USA 20 000 eur. Za vzdelanie v únii platia študenti v Rakúsku, Taliansku, Holandsku, Portugalsku, Španielsku, Poľsku, na Cypre, v Belgicku aj vo Francúzsku.

Školnému sa nevyhne ani Slovensko, myslí si Báleš. „Musia sa však vymyslieť také mechanizmy, aby na ne nedoplácali školy technického zamerania a stredná vrstva obyvateľstva,“ do­dal.

„Vyberanie peňazí od študentov by sa malo zaviesť vtedy, keď bude spoločnosť bohatšia,“ spresnila Drobná.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Perla farebné tulipány srdiečka

Perla farebné tulipány srdiečka

24,99
Flower box vintage srdce "L" červené ruže

Flower box vintage srdce "L" červené ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk