Aj tohtoroční maturanti zrejme budú mať možnosť požiadať o obnovenie časti alebo celej maturity. Ak to urobia do 30. septembra, skúšky ich budú čakať v riadnom termíne na budúci rok.
„Tí, ktorí si vybrali nižšiu maturitnú úroveň, lebo si nedôverovali, si po schválení novely môžu maturitu obnoviť na náročnejšom stupni,“ povedal Fronc.
Ďalšiu zmenu pripravuje Fronc v prírodovedných maturitných predmetoch. Okrem matematiky, chémie, biológie, fyziky a informatiky si gymnazisti budú môcť vybrať aj geografiu, čo sa v tomto roku nedalo. Pri odborných predmetoch, kde sa maturuje len z jednej, B úrovne, sa táto nebude na maturitnom vysvedčení uvádzať.
Podľa Zdenka Krajčíra z ministerstva školstva by sa malo v novej vyhláške objaviť aj ustanovenie, podľa ktorého môže minister školstva v prípade porušenia maturitných pravidiel zrušiť skúšku a vyhlásiť novú. Fronc tak už urobil, keď časť maturantov dostala vyplnené testy z matematiky a musela ich opakovať. Froncovo rozhodnutie vtedy vyvolalo pochybnosti, keďže sa zatiaľ nikde nehovorí, že takúto právomoc minister má.
Pri Štátnom pedagogickom ústave, ktorý doteraz zabezpečoval maturity, vznikne na tento účel špecializované stredisko. V budúcnosti by sa malo osamostatniť. Okrem maturity bude mať na starosti napríklad Monitory 9, čiže záverečné testovanie deviatakov na základných školách. Podobná inštitúcia funguje v susednom Česku ako Cermat – Centrum pre zisťovanie výsledkov vzdelávania.
Podľa šéfa Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavla Sadloňa chystané zmeny v novej vyhláške dokazujú, že maturity bola zle pripravené. „Je to ako priznanie si chyby, že nie všetko bolo v poriadku,“ poznamenal Sadloň. Asociácia kritizuje nedostatočnú pripravenosť maturít, zavedenie povinného piateho prírodovedného predmetu aj pre tohtoročných gymnazistov a prísne hodnotenie.
Študenti, ktorí tento rok maturovali po novom, dopadli horšie ako ich predchodcovia. Kým teraz neprospelo 3 300 študentov, vlani ich prepadlo 1 600. Najlepšie zmaturovali žiaci v Prešovskom a Košickom kraji, najhoršie v Bratislave. Podľa Fronca je to preto, že na východe Slovenska je vysoká nezamestnanosť, a tak dobrí učitelia zostávajú v školách aj napriek nízkym platom.
Vysokú úspešnosť, až 83,6 percenta, dosiahli maturanti v ťažšej úrovni matematiky. Najhoršie na tom boli v cudzích jazykoch, na nižšom B stupni v nemčine uspeli na 46,5 percenta a v angličtine na 58,9 percenta. „Jazyky, žiaľ nedopadli dobre, aj to ukazuje, že je potrebné zmeniť koncepciu ich vyučovania,“ zdôraznila šéfka Štátneho pedagogického ústavu Anna Butašová. Nové pravidlá by mali okrem iného pevne stanoviť, odkedy sa má žiak cudzí jazyk učiť. V súčasnosti s tým základné školy začínajú rôzne, v prvom, treťom a niekde až v piatom ročníku.