Označil ho ako „rok búrania bariér, otvárania sa škôl spoločnosti a ako školský rok, kde sme nastúpili cestu na kvalitu a konkurencieschopnosť,“ vyhlásil šéf rezortu, ktorý si zároveň priznáva aj niektoré chyby. Napríklad nové maturity, kde najmä pri testoch z matematiky sa stala „vážna chyba“. Podľa Fronca sa však pri tak rozsiahlych projektoch takéto chyby stávajú.
Čo ho prekvapilo, boli závery, ktoré po týchto maturitách nasledovali, a ktoré ho trochu zaskočili. V tejto súvislosti dodal, že za nie neúspech, ale hroziaci neúspech, považuje to, že pri prijímaní reformných krokov neexistuje súhlas a jednota ani vo vládnej koalícii.
„Zaráža ma, to skôr politické videnie a myslím si, že to by nemalo prevážiť nad vecným riešením problémov, čo je v záujme spoločnosti. A to ma niekedy frustruje,“ konštatoval Fronc, ktorý ako príklad uviedol stredajšie hlasovanie v parlamente, kedy koaličná ANO okrem jediného poslanca Rudolfa Chmela nepodporila zavedenie motivačných štipendií pre vysokoškolákov. Pritom poslankyňa ANO Beáta Brestenská bola jednou z predkladateliek novely vysokoškolského zákona, v rámci ktorej KDH presadilo aj spomenuté štipendiá.
Fronc si však myslí, že chyby uplynulého školského roka sú verejne známe, pretože sú často pertraktované v médiách, a preto dnes upozornil najmä na pozitíva svojho rezortu. Ide napríklad o odbúravanie bariér na školách. Na tento účel dalo ministerstvo 15 miliónov korún, ktoré pomohli 50 špeciálnym školám. Okrem toho upozornil na projekt Otvorená škola, prostredníctvom ktorého sa školy stávajú miestom stretávania celej miestnej, či obecnej komunity. Ako pozitívum vníma aj zavedenie nového spôsobu hodnotenia, či už pri Monitore 9, čiže deviatakov základných škôl alebo pri nových maturitách. Fronc spomenul v rámci kladného hodnotenia aj zvyšovanie platov učiteľov, ktorí si prilepšia od piatka, 1. júla.