Štipendiá budú dostávať len najlepší študenti denného štúdia, a to bez rozdielu, či sú z verejnej alebo súkromnej vysokej školy.
Na prospechové štipendiá vyčlení rezort prostriedky pre 10 percent všetkých vysokoškolákov. O konkrétnych počtoch, ako aj podmienkach vyplácania odmien rozhodnú samotné fakulty alebo vysoké školy. Kritériá však musia byť zverejnené na začiatku akademického roka, rovnako ako aj mená poberateľov. Priemerné prospechové štipendium bude pritom 15 tisíc korún za rok. Tí najlepší z najlepších, maximálne však päť percent, dostane až 20 tisíc korún ročne. Ostatných čaká odmena 10 tisíc korún za rok.
Okrem prospechových štipendií zavádza ministerstvo aj mimoriadne štipendiá. Dostať by ich mali dve percentá vysokoškolákov, pričom rezort počíta s 3000 korunami na študenta. O konkrétnej výške i počte poberateľov však opäť rozhodnú samotné fakulty alebo školy. V tomto prípade však môže študent dostať maximálne 10 tisíc korún.
Prvé štipendiá by sa mohli podľa ministra vyplatiť už na jeseň, pričom študenti ich budú dostávať v dvoch alebo troch čiastkach. Závisí to od toho, či škola má rozdelený rok na semestre alebo trimestre. Štipendiá dostanú vysokoškoláci na základe študijných výsledkov za uplynulý rok. Výnimkou sú prváci, ktorým sa bude hodnotiť prvý semester. Celkovo ministerstvo počíta, že prospechové štipendiá dostane 8600 študentov, na čo odhaduje náklady 65 miliónov korún. Na mimoriadne štipendiá počíta s čiastkou 3,5 milióna korún.
Na rozdiel od niektorých rektorov vysokých škôl si Fronc nemyslí, že vyhláška prichádza neskoro. Domnieva sa, že školy stihnú včas určiť kritériá pre vyplácanie štipendií. Závisieť to bude od toho, ako prebehne celý legislatívny proces. Minis