Predseda komisie Peter Návrat vysvetlil, že kritériá síce navrhuje AK, ale vydať ich musí ministerstvo školstva.
Komisia kritériá odsúhlasila už v decembri 2003, ale rezort ich doposiaľ nevydal. Podľa hovorkyne ministerstva Moniky Murovej však budú kritériá čoskoro vydané. Podľa plánu vlády majú byť do konca augusta a ministerstvo školstva ich dovtedy určite predloží. „Od jesene teda nebude nič brániť tomu, aby sa komplexné akreditácie začali,“ dodala Murová.
Proces komplexných akreditácií je dlhodobý a potrvá zhruba šesť rokov. Na jeho konci AK rozhodne o začlenení vysokých škôl do troch skupín, pričom najvyššou úrovňou budú výskumné univerzity. Ďalej sa budú môcť školy stať univerzitami prípadne odbornými vysokými školami. Rektor najväčšej slovenskej vysokej školy, Univerzity Komenského v Bratislave, František Gahér vidí prínos v komplexných akreditáciách najmä v tom, že sa stanú podkladom na diferencované financovanie škôl.
„Nie je dobré podporovať výskum všade a zlý, treba sa sústrediť do centier,“ vysvetlil. Ako príklad použil Spojené štáty americké, kde je zhruba 2500 vysokoškolských inštitúcií. Z nich len 300 môže poskytovať tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania, teda pripravovať doktorandov. Výskumných univerzít je však v USA len 75. Pri prepočte na slovenské pomery by to znamenalo, že na Slovensku by malo po komplexnej akreditácii zostať len štyri až päť univerzít, z toho dve výskumné.
Niektoré školy, napríklad bratislavská UK, žiadali o komplexnú akreditáciu už pred tromi rokmi. Hoci AK ho plánovala odštartovať už pred rokom, posunula tento proces o rok neskôr. Dôvodom bol aj fakt, že školy sa chceli sústrediť na akreditácie svojich študijných programov, pretože od akademického roka 2005/2006 môžu prijímať študentov len na akreditované programy.