Bez toho, že by sme museli prechádzať do nadšenia Američanov, mohli by sme aspoň vedieť, kto v školách rieši také problémy, ako je voľba povolania, drogy či šikana.
Hlavnou náplňou práce výchovného poradcu na strednej škole je kariérové poradenstvo. Poradenstvo pri voľbe vhodného odboru a s tým aj povolania sa stáva stále aktuálnejším a so zvyšujúcou sa štrukturálnou nezamestnanosťou patrí medzi priority Európskej únie. Náplň práce výchovného poradcu je teda pre študentov aj celú spoločnosť veľmi užitočná a kľúčová. Žiaľ, jeho postavenie a výkon práce komplikujú mnohé nejasnosti.
Ako by malo kariérové poradenstvo prebiehať? Podľa Bielej knihy, akčného dokumentu ministerstva školstva, má poradenstvo na škole tvoriť integrovaný systém. Výchovný poradca má spolupracovať so školským psychológom, ktorý má zabezpečovať psychologickú diagnostiku. PhDr. Jana Zapletalová, riaditeľka Inštitútu pedagogicko-psychologického poradenstva, k tomu zdôrazňuje nutnosť spolupráce výchovných poradcov s triednymi učiteľmi. „Triedni učitelia majú povinnosť zbierať o študentovi informácie po celý čas štúdia. Keď dieťa potrebuje poradiť s výberom školy a povolania, mal by byť triedny učiteľ výchovnému poradcovi nápomocný.“
Sú to krásne myšlienky, od praxe, žiaľ, veľmi vzdialené. Školský psychológ je len na každej desiatej strednej škole a výchovný poradca nemá na všetko čas. Pracovný úväzok výchovného poradcu je totiž znížený len o dve hodiny týždenne, čo je minimálne dvakrát menej, než činí priemer v krajinách EÚ. V tomto obmedzenom čase musí stihnúť radiť študentom pri voľbe povolania i riešiť aktuálne problémy. Podľa Jany Zapletalovej sa tak stáva najčastejšie „hasiteľom požiarov“ sociálne patologických javov (šikana, drogy, ale i prepadnutie) a často nahrádza funkciu školského psychológa.
Boj o dôveru študentov
„Pani profesorka, vôbec neviem, čím chcem byť. Môžete mi poradiť?“ Koľko študentov by takto prišlo za výchovným poradcom? Je jasné, že prácu poradcu výrazne ovplyvňuje dôvera študentov. Podľa dotazníkového prieskumu Národného ústavu odborného vzdelávania asi jedna tretina žiakov dôveruje poradcovi natoľko, že by sa mu zverila so svojimi problémami. Jeho pomoc by ale uvítali, len keby im ponúkol nejaký priateľský, otvorený prístup.
Veľkým nedostatkom je neexistencia súvislého vzdelávania na úrovni bakalárskeho či magisterského stupňa pre výchovných poradcov. V ponuke sú iba doplnkové kurzy, ktoré sú navyše platené. Sami poradcovia cítia potrebu sa ďalej vzdelávať, pretože nevedia, ako s prípadnou dôverou študentov naložiť. Vďaka nedostatku vzdelania a potrebných skúseností v mnohých prípadoch ich práca sklzáva iba k formálnym záležitostiam, ako je napríklad vyplnenie prihlášky na vysokú školu.
Ako vybudovať rolu výchovného poradcu, za ktorým by študenti radi chodili? Vo vyššie spomenutých Spojených štátoch okrem kvalitného vzdelania prispeli k dobrému imidžu výchovných poradcov filmy a seriály. Spomeňme len Beverly Hills 90210, kde s výchovnou poradkyňou riešili protagonisti všetky svoje problémy. Pre našich divákov to bola americká utópia, po ktorej ale teraz márne volajú.
Boj o sebadôveru
V zahraničí sú výchovní poradcovia väčšinou organizovaní v zastrešujúcej organizácii, ktorá zabezpečuje ďalšie vzdelávanie a komunikáciu v odbore. V Spojených štátoch je to organizácia ASCA. Existuje dokonca Medzinárodná asociácia výchovných poradcov (IAEVG), ktorá spadá pod pridružené organizácie UNESCO. V Čechách má síce pár členov, ale nemá národného koordinátora, ktorý by inicioval vznik asociácie.
Nutnosť vzniku profesijného združenia zaznela niekoľkokrát aj na prvom českom celorepublikovom kongrese o výchovnom poradenstve, ktorý sa konal 18. júna v Kongresovom centre v Prahe. Kongres, organizovaný časopisom StudentIN, bol prvým pokusom o celoplošné doplnenie vzdelania a nadviazania kontaktov v odbore. Medzi 450 účastníkmi bolo 380 výchovných poradcov zo stredných škôl. Na kongres boli tiež pozvaní pedagogicko-psychologické poradne a zástupcovia úradov práce. Tí by na regionálnej úrovni mali byť kľúčovými partnermi výchovných poradcov. Kongres o výchovnom poradenstve určite nebol posledný a dúfajme, že ďalšie vzdelávanie a podpora komunikácie v odbore prispejú ku skvalitneniu práce výchovného poradcu.
Mgr. Barbara Čechová – cechova@studentin.cz
Autorka je šéfredaktorkou časopisu StudentIN