Aj preto sa ich riaditelia ešte v októbri stretli s ministrom Martinom Froncom s tým, aby sa táto situácia riešila. Navrhujú zvýšenie dotácie na jedného študenta.
„Gymnáziá majú zo všetkých stredných škôl najnižší príspevok na žiaka,“ povedal Pavel Sadloň z Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií. Je to asi 25-tisíc korún na študenta. To podľa Sadloňa nestačí na lepšie odmeňovanie pedagógov ani na opravy, a tak školské budovy chátrajú. Sadloň tvrdí, že gymnáziá sú nútené prijímať čím viac uchádzačov, aj s horšími známkami, len aby získali viac peňazí. „Museli sme znížiť kritériá na prijatie,“ dodal. Pri poklese populácie tak síce pribúda gymnazistov, ale je nedostatok žiakov na stredných odborných školách a učilištiach.
Riaditeľ Gymnázia na Opatovskej ulici v Košiciach Jozef Pištey hovorí, že napriek úsporným krokom má škola vyše 200-tisícový dlh na faktúrach. „Nič sme nenakupovali, neotvárali sme ani nepovinné predmety, prostriedky sme použili len na základné mzdy a energie,“ poznamenal Pištey. Nedostatky boli podľa neho aj pri zvyšovaní platov od júla, keďže na ne síce peniaze prišli, nie však už na dane a odvody. Preto podľa Pišteya v niektorých gymnáziách nevychádza nielen na príplatky pre učiteľov, ale ani na decembrové mzdy.
Rovnako ako gymnáziá boli financované obchodné akadémie. Tým ministerstvo ešte v tomto roku doplácalo prostriedky, lebo im tiež nestačili. Keďže akadémie majú aj odborné predmety a menej žiakov v triedach, rezort sa rozhodol zohľadniť to pri ich financovaní v budúcom roku.
Fronc pripravil novelu nariadenia o financovaní škôl, kde sa upravujú aj gymnáziá. Podľa Sadloňa ide však len o miernu zmenu, ktorá pokryje ďalšie plánované zvyšovanie učiteľských platov a možno zdražovanie energií, nevyrieši však problémy škôl.
Pravda včera požiadala o stanovisko k celej záležitosti ministerstvo školstva, to však nebolo schopné odpovedať. Hovorkyňa ministerstva Monika Murová uviedla, že na otázky o gymnáziách poskytne odpovede až v pondelok.